Moskva 22. marca (TASR) - Rusko stojí na prahu najväčšej diplomatickej roztržky so Spojenými štátmi od skončenia studenej vojny. V súvislosti s vypovedaním šiestich ruských diplomatov z USA a oznámením, že ďalších 45 musí krajinu opustiť do leta, to dnes konštatovali ruskí poslanci a nemenovaní predstavitelia ruských tajných služieb. Ruský prezident Vladimir Putin a minister zahraničných vecí Igor Ivanov zatiaľ na kauzu nereagovali.
Spojené štáty americké v noci nadnes vypovedali šiestich ruských diplomatov a ďalším 45 nariadili opustiť krajinu v odpovedi na podozrenie, že Moskva využívala dlhoročného agenta a špecialistu na kontrašpionáž amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Roberta Hanssena na krádež amerických štátnych tajomstiev.
Z minulosti sú známe dva prípady hromadného vypovedania ruských respektíve sovietskych diplomatov: Londýn muselo v minulosti opustiť 31 diplomatov a v októbri 1988 bolo z USA vypovedaných 80 ruských diplomatov podozrivých zo špionáže.
"Verte, aj my nájdeme dôvody pre rovnaký počet diplomatov (USA), pre ktorých Moskva prestane byť pôsobiskom," reagoval dnes predseda Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, Gennadij Selezňov.
Podľa zástupcu predsedu zahraničného výboru Štátnej dumy Konstantina Kosačova vypovedanie ruských diplomatov z USA nie je plánovanou akciou novej americkej exekutívy, ale krokom amerických tajných služieb.
Znepokojenie nad novou aférou dnes v Moskve tlmočili predstavitelia všetkých politických prúdov zastúpených v parlamente. Predstaviteľ liberálneho hnutia Jabloko v Štátnej dume Alexej Arbatov konštatoval, že k napätiu v rusko-amerických vzťahoch dochádzalo v minulosti pri zmene v Bielom dome vždy.
Tlačová agentúra ITAR-TASS v súvislosti s najnovším rusko-americkým špionážnym škandálom dnes citovala nemenovaného vysokopostaveného veterána ruských tajných služieb, ktorý naznačil, že USA môže čakať veľmi tvrdá odveta Moskvy. Kým v USA pôsobí 190 ruských diplomatov, v Moskve je údajne až 1100 oficiálnych a neoficiálnych predstaviteľov Spojených štátov, medzi ktorými je aj veľa agentov amerických tajných služieb. Okrem vypovedania amerických diplomatov z Ruska by odvetou Moskvy mohlo byť aj odvolanie amerického pomocného personálu zo zastupiteľského úradu.
"Budeme môcť ľutovať amerických diplomatov, keď budú vykonávať prácu upratovačiek a pomocného personálu," konštatoval nemenovaný ruský veterán.
Kauza vypovedania ruských diplomatov z USA prichádza len niekoľko dní po rusko-bulharskej diplomatickej roztržke. Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok 19. marca požiadalo troch bulharských diplomatov, aby opustili územie Ruskej federácie. Išlo o reakciu na vyhostenie troch ruských diplomatov z Bulharska, ktorí udržiavali kontakty s údajnými špiónmi - dvoma zamestnancami bulharského ministerstva obrany, ktorých zatkli začiatkom mesiaca.
Bulharské úrady zatkli 6. marca v súvislosti so špionážnymi aktivitami dve osoby. Prvou je pracovníčka ministerstva obrany a druhou plukovník vo výslužbe. Ruský veľvyslanec v Sofii Vladimir Titov však bezprostredne po zatknutí dvojice poprel akúkoľvek účasť Ruska na prípade.
Podozrenie, že časť ruských diplomatov v Prahe sa venuje špionážnej činnosti, znepokojilo v minulých rokoch aj českých poslancov a senátorov. Predseda výboru pre zahraničné záležitosti, bezpečnosť a obranu Senátu Parlamentu ČR Michael Žantovský v tomto smere opakovane intervenoval u predstaviteľov českej vlády a žiadal prijatie adekvátnych opatrení, vrátane zavedenia vízového režimu pre vybrané postsovietske krajiny. Podľa Žantovského záujem špiónov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu o Česko vzrástol po vstupe ČR do NATO.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) pel
