FOTO
V boji na život a na smrť udrel austrálsky surfista Jake Heron niekoľkokrát bieleho žraloka, ktorý sa mu zahryzol do ruky a stehna. Z časti oceánu bol v okamihu krvavý kúpeľ. Štyridsaťročný Heron ako zázrakom prežil.
Len o dva týždne sa stretol s bielym žralokom aj morský biológ Jarrod Stehbens. Veľká ryba ho zatiahla pod vodu v okamihu, keď sa snažil vyliezť z člna. Dvadsaťtriročný muž boj o svoj život prehral.
Len málo ľudí prežilo útok veľkého bieleho žraloka, ktorý dorastá do dĺžky až šiestich metrov a váži okolo 2,5 tony. V čeľustiach má takú silu, že by v nich zdvihol auto.
Tieto dva útoky, ktoré sa stali v austrálskych vodách v uplynulých týždňoch, podnietili búrlivú debatu o tom, či by mali byť veľké biele žraloky, najkrutejší predátori, zabíjaní alebo nie.
Heron, vystavujúci na obdiv zničenú surfovú dosku, ktorú mu žralok prehryzol na polovicu, je pevne presvedčený, že Austrália by mala skoncovať s ich ochranou a mala by ich začať kontrolovane zabíjať.
"Je to vrchol potravinového reťazca, ktorý nič neovplyvňuje," povedal po útoku novinárom. "Je načase, aby sa začal kontrolovať ich počet. Zabíjajú aj náš národný symbol, klokany, zabíjajú sa slony v Afrike. Žraloky plávajú stále bližšie k pobrežiu a ohrozujú kúpajúce sa deti. Pribudlo ich a je ich teraz veľa," dodal Heron.
Na obranu žralokov sa však, paradoxne, stavajú rodičia zabitého Stehbensa. "Bol morský biológ, určite by si niečo také neželal," tvrdí jeho otec David Stehbens. "Jarrod robil presne to, čo si želal. Miloval more."
V uplynulých 200 rokoch však bolo v austrálskych vodách zaznamenaných 652 útokov žralokov, z toho 191 smrteľných. V posledných 50 rokoch zomrelo po útoku žraloka 60 ľudí. Na porovnanie - dvaja až traja ľudia zomrú každý rok na pichnutie včelím žihadlom a stovky kúpajúcich sa a rybárov sa utopia.
"Žraločím útokom venujú veľkú pozornosť médiá, ale sú to výnimočné udalosti," tvrdí Barry Bruce, vládny morský vedec, ktorý veľké biele žraloky študuje od roku 1987. Podľa neho žraloky nelovia ľudí úmyselne. Pravdepodobnosť ich útoku je 15 až 20 miliónov ku jednej, hovorí.
"Žiaľ skúšajú, či je človek jedlý. A použiť na to môžu jedine zuby alebo čuch," hovorí John West z austrálskeho archívu žraločích útokov.
Ľudia pritom nie sú pre žraloka ideálna korisť, pretože sú kostnatí a majú menej mäsa ako tulene alebo delfíny. Nanešťastie, jediné prieskumné uhryznutie veľkého bieleho žraloka, ktorý má mizerný zrak, stačí na to, aby väčšinu ľudí pripravilo o život.
Podľa správ o útokoch sa len málo bielych žralokov vracia, aby znovu zaútočili.
(čtk, reuters)
Argumenty proti zabitiu žraloka
Austrália považuje veľké biele žraloky za ohrozený druh a už desať rokov ich chráni. Ochraňuje ich i Južná Afrika, Namíbia, Maldivy a americké štáty Florida a Kalifornia.
Podľa vedcov neexistujú dôkazy o tom, že by počet žralokov v dôsledku ich ochrany dramaticky stúpol. Ich sčítanie však nie je možné a žraloky majú pomalý reprodukčný cyklus.
Samice veľkého bieleho žraloka nie sú schopné priviesť na svet potomka, kým nedorastú do dĺžky asi päť metrov, čo trvá zhruba 15 až 20 rokov, a potom rodia päť až desať mláďat každé tri roky.
Podľa vedcov by triedenie malo len malý vplyv na žraločie útoky a navyše by nastolilo nerovnováhu potravinového reťazca, pretože by zlikvidovalo vrcholového predátora.
Biely žralok (hore) útočí čoraz bližšie k pobrežiu. Na snímke záchranári prevážajú z helikoptéry tínedžera, ktorý utrpel kritické zranenia pri už druhom útoku žraloka na človeka za tri dni na pobreží Floridy, v Panama City 27. júna 2005. Žralok na chlapca zaútočil v obľúbenom letovisku Cape San Blas. FOTO - TASR, AP
