Moskva 22. marca (TASR) - Moskva dnes zvažuje reakciu na zámery USA vypovedať okolo 50 ruských diplomatov podozrivých zo špionážnej činnosti. Aj desať rokov po kolapse komunizmu zostávajú obvinenia zo špionáže medzi Moskvou a Západom bežnou vecou. Rusko tvrdí, že teraz odhaľuje viac špiónov ako za temných čias konfrontácie medzi Východom a Západom.
Za predpokladu, že početná skupina ruských diplomatov bude nakoniec predsa len vypovedaná, pôjde o najmasívnejšie vyhostenie ruských diplomatov z USA od roku 1986, keď americký prezident Ronald Reagan nariadil odchod 80 sovietskym diplomatom v rámci operácie Hladovka.
Nasleduje niekoľko pozoruhodných špionážnych incidentov uplynulej dekády:
1991-1992 - Nórsko vypovedalo deväť ruských diplomatov, Holandsko a Belgicko po štyroch a Dánsko vyhostilo jedného Rusa v rámci série obvinení zo špionáže.
1993 - Austrália vypovedala šiestich ruských diplomatov. Poľsko vypovedalo jedného pracovníka ruského zastupiteľstva, na čo Moskva odpovedala vypovedaním poľského diplomata.
1994 - USA vypovedali ruského diplomata v odvetnom kroku na údajné platby ruskej strany pre špióna v americkej Ústrednej spravodajskej službe (CIA).
Apríl 1994 - Británia vyhostila ruského diplomata v odpovedi na vypovedanie muža, ktorého Moskva označila za hlavu britskej tajnej služby v Rusku.
Januára 1996 - Švajčiarsko vypovedalo diplomata z ruskej misie pri ženevskej centrále OSN.
1996 - Moskva vypovedala deväť britských diplomatov kvôli, ako tvrdila, organizovaniu špionážnej siete. Británia reagovala vypovedaním štyroch Rusov.
November - december 1997 - Amerického technika Richarda Blissa držala ruská strana mesiac vo väzbe pre podozrenie zo špionáže. Bliss pracoval pre americkú firmu, ktorá používala satelitný systém pri inštalácii zariadení mobilnej telefónnej siete v juhoruskom Rostove na Done.
Marec 1998 - Nórsko vypovedalo dvoch ruských diplomatov a trom ďalším odoprelo vstup do krajiny po tom, ako ich úrady tejto severskej krajiny obvinili z verbovania špiónov. Moskva nato odpovedala vypovedaním dvoch Nórov. V tomto istom mesiaci ruský vojenský súd odsúdil na väzenie bývalého majora strategických raketových síl za odovzdávanie tajných informácií Spojeným štátom. Ďalší ruský dôstojník dostal trojročné väzenie za špionáž v prospech Izraela.
Júl 1998 - Rusko vypovedalo juhokórejského diplomata. Soul reagoval tým istým opatrením. Minister zahraničných vecí Parkch Čchung-su kvôli špionážnej afére rezignoval na funkciu.
August 1998 - Rusko obvinilo Izrael, že na svojej ambasáde v Moskve poskytuje útočisko špionážnej sieti.
13. októbra 1998 - Penzionovaného analytika spravodajskej služby americkej armády Davida Sheldona Boona zatkli v jednom washingtonskom hoteli a obvinili z predaja prísne tajných informácií Moskve.
Júl 1999 - Rusko vypovedalo amerického diplomata pre podozrenie zo špionáže. Noviny informovali, že americký veľvyslanec požiadal Rusov, aby v tichosti obmedzili snahy o špionáž na pôde USA. Ruský premiér Sergej Stepašin na to reagoval vyhlásením, že otázku obvinení zo špionáže prediskutoval na stretnutí a americkým viceprezidentom Alom Gorom.
18. novembra 1999 - Kontrašpionážne oddelenie ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) obvinilo z velezrady Igora Suťagina, špecialistu Inštitútu pre USA a Kanadu Ruskej akadémie vied. Pod toto obvinenie sa vzťahuje špionáž v prospech cudzej krajiny.
29. novembra 1999 - Predstavitelia americkej armády oznámili, že obvinili dešifranta amerického námorníctva Daniela Kinga z predávania informácií Moskve.
30. novembra 1999 - Ruská bezpečnosť oznámila, že druhý námestník politickej sekcie amerického veľvyslanectva bol prichytený pri špionáži.
8. decembra 1999 - Spojené štáty nariadili vyhostenie ruského diplomata podozrivého z monitorovania odpočúvacieho zariadenia na americkom ministerstve zahraničných vecí.
20. januára 2000 - Poľsko vyhostilo deväť ruských diplomatov pre podozrenie zo špionáže. Moskva nariadila recipročné vyhostenie deviatich poľských diplomatov.
15. marec 2000 - Ruská bezpečnostná služba FSB oznámila, že zadržala ruského občana na základe obvinení zo špionáže pre Veľkú Britániu s pomocou Estónska.
14. júna 2000 - Spojené štáty americké zatkli plukovníka americkej armády na dôchodku Georgea Trofimoffa. Išlo o zadržanie najvyššie postaveného vojenského dôstojníka pre špionáž.
26. júna 2000 - Ruská FSB informovala, že zatkla litovského štátneho príslušníka ruskej národnosti pre podozrenie zo špionáže v prospech USA.
6. decembra 2000 - Moskovský súd usvedčil zo špionáže bývalého dôstojníka špionážnej služby amerického námorníctva a podnikateľa Edmonda Popa a odsúdil ho na 20 rokov väzenia. Ruský prezident Vladimir Putin neskôr udelil Popovi milosť.
18. februára 2001 - Dlhoročného agenta amerického federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) zatkli kvôli predaju tajných informácií Moskve. Hanssen, ktorý pôsobil v FBI štvrťstoročie, bol dvojitým agentom 15 rokov.
17. marca 2001 - Bulharsko požiadalo Rusko, aby stiahlo troch svojich diplomatov, ktorých Sofia podozrieva zo špionáže. Moskva reagovala identicky a nariadila trom Bulharom, aby odišli. Šéf amerického FBI Louis Freeh, ktorý bol vtedy na návšteve Bulharska, ocenil tento krok balkánskej krajiny.
21. marca - Predstaviteľ USA oznámil, že Spojené štáty vypovedia okolo 50 ruských diplomatov podozrivých z toho, že sú dôstojníkmi špionážnej služby. Čiastočne ide o odvetu za špionážny prípad Hanssen - ako jedno z najvážnejších nabúraní bezpečnosti v histórii USA.
