BRATISLAVA 20. septembra (SITA) - Proces privatizácie bratislavského a košického letiska pokračuje prípravou záväzných ponúk, ako aj hodnotením jednotlivých uchádzačov. V rámci hodnotenia záujemcov preveruje privatizačná komisia spolu s poradcom napríklad reálnu akcionársku štruktúru či iné väzby investora. "Musíme mať istotu, že jeden záujemca nehrá cez dve osoby, resp. či niekto nie je tzv. skrytým agentom iného," vysvetlil pre agentúru SITA riaditeľ odboru civilného letectva MDPT Branislav Kvasnica.
Príkladom takéhoto hodnotenia je vzťah medzi tureckým prevádzkovateľom letísk Tepe Akfen Ventures (TAV) a spoločnosťou Flughafen Wien. Viedenské letisko, ktoré sa o akcie slovenských letísk uchádza v rámci konzorcia so skupinou Penta a rakúskou bankou Raiffeisen Zentralbank, bolo v roku 1997 prepojené s tureckou firmou. "Viedenské letisko bolo jedným z členom konzorcia Tepe Akfen Vienna pri projekte stavby, prevádzky a prevodu terminálu a viacpodlažného parkoviska na Ataturk International Airport v Istanbule," uviedla pre agentúru SITA PR manažérka a hovorkyňa skupiny Penta pre Slovensko Andrea Straková. Projekt však bol úspešne ukončený a v súčasnosti podľa nej nie je medzi Tepe Akfen Ventures a Flughafen Wien žiadny obchodný vzťah.
Podľa Kvasnicu komisia hodnotí aj geografickú koncentráciu medzi privatizovanými letiskami a letiskami, ktoré prevádzkujú potenciálni investori. Európska komisia totiž v prípade "Birmingham International Airport" v roku 1997 rozhodla o tom, že nadobúdatelia tohto letiska nemôžu byť zainteresovaní v žiadnom letisku v okruhu niekoľko kilometrov. "Komisia sa rozhodnutiami Európskej únie v tejto veci zaoberala dosť podrobne, spolu s právnymi požiadavkami skúmania dopadu na hospodársku súťaž," skonštatoval Kvasnica s tým, že od poradcu dostali podrobnú analýzu postupu schvaľovania transakcie s upozorneniami na možné riziká a zdržania celého procesu. "Okrem Birmingham International Airport sú aj iné rozhodnutia, vec nie je jednoznačná. Tento problém dopadu na hospodársku súťaž komisia skúma osobitne citlivo, tak aby sa neznevýhodnil niektorý záujemca, ale aby sa zároveň neohrozil ani proces a ciele privatizácie," uzavrel Kvasnica.
Hlavnými kritériami pri hodnotení záväzných ponúk, ktoré môžu uchádzači z užšieho zoznamu predkladať do polovice októbra, bude podľa hovorcu a poradcu ministra dopravy Tomáša Šarlušku stratégia a ponúkaná cena. Dôležitým faktorom však budú aj skúsenosti uchádzačov s prevádzkovaním medzinárodných letísk, pričom privatizačná komisia musí preskúmať, či rôzni záujemcovia neuvádzajú rovnaké letisko. To by mohlo nastať v prípade konzorcia Independent Slovak Airport Partners (ISAP) a viedenského letiska, keďže člen konzorcia ISAP, kanadská firma SNC-Lavalin má vo svojom portfóliu aj letisko Malta International Airport, ktoré prevádzkuje spolu s viedenským letiskom. "Pri konzorciu ISAP bolo braté za vzťažné letisko Köln-Bonn. Dvojité obodovanie nehrozí," podčiarkol Kvasnica.
Predbežné ponuky na letiská predložilo do konečného dátumu, 5. septembra 2005, celkovo osem uchádzačov. Z nich riadiaca komisia zostavila užší zoznam s piatimi záujemcami pre každé letisko, oba zoznamy sú však identické. Víťaz medzinárodného tendra by mal byť známy do konca tohto roka. Po odpredaji 66 % strategickému investorovi by mali po 10 % akcií získať do konca budúceho roka dotknuté mestá a vyššie územné celky a 14 % by malo ostať v držbe štátu.