Berlín 20. septembra (TASR) - Aj keď jedným z výsledkov predčasných parlamentných volieb v Nemecku je neistota, nemecká ústava a politická tradícia v súvislosti s voľbami predpisuje isté kroky a termíny.
Prvé zasadnutie nového parlamentu (Bundestagu) sa musí uskutočniť - vzhľadom na dátum volieb - do 18. októbra. V Nemecku je zvykom, že koaličné rokovania, ktoré sa začnú v nasledujúcich dňoch, sú do tohto termínu ukončené. Nemeckého kancelára volia poslanci parlamentu na svojom prvom zasadnutí alebo bezprostredne po ňom.
Vzhľadom na patovú povolebnú situáciu a na skutočnosť, že na post spolkového kancelára si nárokuje Angela Merkelová i Gerhard Schröder, bude mať rozhodujúce slovo prezident Horst Köhler.
Podľa názoru ústavných právnikov musí Köhler navrhnúť takého kandidáta alebo kandidátku, ktorému alebo ktorej dáva reálne šance na to, že v parlamente získa potrebnú väčšinu. Výsledky volieb neoprávňujú ani jedného z kandidátov automaticky na získanie postu kancelára a na poverenie zostaviť novú vládu.
Wolfram Höfling, riaditeľ ústavu štátneho práva na univerzite v Kolíne označuje návrh spolkového prezidenta za "politické rozhodnutie", pri ktorom by mohla zohrať svoju úlohu aj konštelácia jednotlivých strán.
Köhlerovo právo rozhodnúť však platí len pre prvé kolo volieb, nemecká ústava umožňuje tri volebné kolá. V prípade prvých dvoch kôl je na voľbu kancelára potrebná absolútna väčšina hlasov, pri poslednom treťom žiada zákon už len relatívnu väčšinu.
Spolkový prezident potom buď vymenuje za kancelára zvoleného kandidáta, alebo rozpustí parlament.
Znalci vnútropolitických pomerov v Nemecku sa domnievajú, že Köhlerovou jasnou favoritkou je Angela Merkelová, ktorá ho v minulosti navrhla na post prezidenta.
