V nedeľu o dvanástej som sa vybral autom zo Žiliny do Terchovej. Mojím cieľom bola osada Jánošíkovci. Po príchode do Terchovej som v neprehľadnej pravotočivej zákrute stretol veľkou rýchlosťou sa rútiace terénne auto v protismere. Vodič na poslednú chvíľu strhol volant a vyhol sa zrážke.
Keď som sa spamätal zo šoku, pokračoval som. Za podobných okolností som stretol ďalších asi päť alebo šesť terénnych áut. Pravdepodobne išlo o nejaké preteky. Všetci zjavne porušovali dopravné predpisy a ohrozovali ostatných účastníkov dopravy. Niektorí z nich nemali ŠPZ.
Veľmi opatrne som pokračoval ďalej. Spoza zákrut sa na mňa rútili tereňáky a nebrali na mňa ohľad. Podarilo sa mi dôjsť do Šípkovej. Zdalo sa, že preteky pokračujú ďalej a terénne autá prichádzajú z doliny predo mnou.
Chystal som sa odbočiť doprava k Jánošíkovcom. Cesta je tam úzka a na mnohých miestach nie je možné, aby sa dve autá vyhli. Jedno vždy musí vycúvať na najbližšiu rovinku. Pokračoval som, veď tabuľu o pretekoch som nikde nevidel.
Na neprehľadnom úseku, kde sa nebolo možné vyhnúť, sa na mňa opäť vyrútilo obrovskou rýchlosťou terénne auto. Pokúšalo sa zabrzdiť, ale na rozbahnenej ceste sa mu to nepodarilo. Vodič sa mi vyhol nebezpečným manévrom mimo cesty.
Pochopil som, že preteky sa tu predsa len konajú. Cesta je však v tomto úseku len pre jedno auto. Moje auto nie je terénne a na rozbahnený terén mimo cesty som si netrúfol. Musel som pokračovať. Išiel som Relly Terchová v protismere.
Stretol som ešte asi dvoch šialencov, kým sa mi podarilo spratať sa z cesty. Každý z nich ma ohrozil neprimerane rýchlou a bezohľadnou jazdou. Nikde som nestretol žiadneho usporiadateľa ani policajnú hliadku. Až neskôr som zistil, že organizátori boli až hore, na kopci, pod osadou Jánošíkovci.
Chcel by som podať trestné oznámenie na jazdcov a organizátorov tejto akcie za verejné ohrozenie a pokus o vraždu. Tiež za poškodzovanie cudzieho majetku, lebo časť súťaže sa konala na súkromných pozemkoch. A upozorňujem, že celá akcia sa konala v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra.
smrek.blog.sme.sk
