Haag 13. februára (TASR) - Bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič dnes vo svojom prvom vystúpení po utorkovom otvorení procesu opäť spochybnil legitimitu haagskeho tribunálu.
Tiež požiadal porotu, aby odpovedala na jeho žiadosť vznesenú v predprocesnom pojednávaní a vyjadrila sa k jeho tvrdeniam o nelegálnosti Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), jeho zatknutia srbskou políciou z noci na 1. apríla a júnového prevezenia do Haagu, ktorými bola podľa neho porušená ústava Srbska a Juhoslávie.
"Tento tribunál nemá kompetenciu na to, aby ma súdil. Spochybňujem legálnosť tohto súdu, lebo nie je vytvorený na základe zákona," vyhlásil. Exprezident dodal, že na vznesené obvinenia chce reagovať až vo štvrtok, keďže prokuratúra úvodnú reč skončila necelých 30 minút pred termínom ukončenia pojednávania. Podľa Miloševiča by bolo nelogické, aby mal svoju úvodnú reč začať ihneď a zakrátko ju prerušiť.
V krátkom vystúpení Miloševič obvinil prokurátorku ICTY Carlu del Ponte, že v médiách proti nemu vedie "paralelný právny proces" a že vopred "vyhlásila rozsudok" o jeho vine.
Predsedajúci sudca Richard May tvrdenia Miloševiča odmietol a vyhlásil, že súd sa už k svojej legálnosti vyjadril. "Vaše názory na tento súd sú úplne irelevantné," vyhlásil May a následne pojednávanie odložil na štvrtok. Sudca zároveň oznámil, že štvrtkové zasadanie bude skrátené, keďže v preplnenom rozvrhu tribunálu je súdna sála rezervovaná pre iný prípad.
Miloševičovi právni poradcovia - exprezident odmieta vymenovať svojich obhajcov pred ICTY - oznámili, že obžalovaný bude hovoriť minimálne jeden celý deň. Belehradský právnik Dragoslav Ognjanovič uviedol, že Miloševič sa najprv bude venovať "veľmi určitým, prísne právnym otázkam" a potom bude hovoriť o historickom a politickom pozadí obdobia balkánskych konfliktov z 90. rokov.
Exprezident bude argumentovať, že nie je vojnový zločinec, ale líder, ktorý sa snažil o jednotu a mier vo svojej krajine, dodali Miloševičovi poradcovia.
Prokuratúra v úvodnej reči, ktorá trvala dlhšie, ako sa predpokladalo, Miloševiča obvinila, že pri napĺňaní vlastných mocenských ambícií sa neštítil vrážd a útlaku Nesrbov v juhoslovanských republikách. Jeho cieľom podľa prokuratúry bolo vytvorenie Veľkého Srbska na troskách bývalej Juhoslávie.
ICTY proti Miloševičovi vzniesol tri žaloby v súvislosti so všetkými tromi balkánskymi vojnami - vojnami v Chorvátsku (1991-91), Bosne (1992-95) a konfliktom v Kosove (1998-99). Všetky žaloby obsahujú obvinenia zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, bosnianska aj obvinenia z genocídy.
Prokurátor Geoffrey Nice sa v dnešnom vystúpení sústredil na vojnu v Bosne. Pripomenul 43-mesačnú blokádu a ostreľovanie Sarajeva, predviedol záznam vyhladovaných väzňov internačného tábora Trnopolje a pripomenul aj iné, menej známe mestá, kde došlo k masakrám. Podľa žaloby v rôznych internačných táboroch bolo v čase od mája do augusta 1992 držaných viac ako 7000 bosnianskych Moslimov, Chorvátov a iných Nesrbov, mnohí z nich boli zabití alebo mučení. Nice vyhlásil, že etnické čistky by počas bosnianskeho konfliktu z rokov neboli možné bez pomoci Srbska, kde bol Miloševič v tom čase prezidentom. Ako dodal, bosnianski Srbi by oblasti Bosny, kde tvorili menšinu nemohli ovládnuť, "ak by im neboli rozdávané zbrane a ak by vojenské akcie neboli podporované zvonku".
Tretí prokurátor Dick Reyneveld následne priblížil kosovskú žalobu. Vo vystúpení vyhlásil, že Miloševič bol už na jar 1998 informovaný o zločinoch srbských bezpečnostných síl na civilných obyvateľoch prevažne albánskeho Kosova.
