Prekvapujúci výsledok po prvých prognózach naznačuje, že ani jedno z dvoch prípadných a tradičných koaličných zoskupení nezískalo potrebnú väčšinu 300 hlasov v 598-člennom Spolkovom sneme (Bundestag). Tak ako červeno-zelená koalícia Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) so Spoločenstvom 90/Zelenými, ani čierno-žltá koalícia Kresťanskodemokratickej a Kresťanskosociálnej únie Nemecka (CDU/CSU) s liberálmi FDP nemá dostatočný počet hlasov, a to ani po zrátaní dodatočných prevísajúcich mandátov a zrátaní hlasov po voľbách 2. októbra vo východonemeckých Drážďanoch.
Jednou z možností je vznik semaforovej červeno-žlto-zelenej vládnej koalície, kedy by SPD a zelení pribrali do vlády liberálov Guida Westerwelleho. Paradoxne práve FDP so ziskom viac ako 10 percent hlasov je najväčším víťazom dnešných predčasných volieb. Je však otázne, či k vzniku takéhoto vládneho zoskupenia, ktoré Nemecko vo svojej povojnovej histórii už zažilo, dôjde.
Westerwelle jednoznačne vstup do vlády so zelenými a sociálnymi demokratmi odmieta. Takúto opciu zamietol aj stranícky predvolebný zjazd liberálov, ktorý pevne rozhodol o spolupráci s úniou na čele s kancelárskou kandidátkou opozície Angelou Merkelovou. Experti sa však zhodujú, že FDP by napokon mohla zvolať nový zjazd a zmeniť svoj doterajší postoj.
FDP si totiž už tretie legislatívne obdobie od roku 1998 nemôže dovoliť sedieť v laviciach opozície. Takáto koalícia by však narážala od začiatku na problémy, keďže existujú značné názorové a programové rozdiely medzi FDP a Spoločenstvom 90/Zelenými. Komentátori sa však zhodujú, že práve teraz po dosiahnutí historicky najlepšieho volebného výsledku FDP bude Westerwelle ukazovať svoje svaly a môže sa únii otočiť chrbtom.
Ďalšou možnosťou je pokračovanie vlády v poradí už tretej červeno-zelenej koalície na čele s doterajším spolkovým kancelárom Gerhardom Schröderom za podpory nového subjektu Ľavicovej strany, ktorá s dnešným ziskom približne ôsmich percent je popri liberáloch ďalším víťazom volieb.
Rovnako aj tu by muselo nastať tvrdé vyjednávanie vzhľadom na značné názorové rozdiely medzi Schröderom a súčasnými predstaviteľmi Ľavicovej strany - bývalým lídrom postkomunistov z PDS Gregorom Gysim a bývalým spolupracovníkom Schrödera a exministrom financií Oskarom Lafontainom.
Vznik červeno-zelenej vládnej koalície za podpory a až doslova trpenia Ľavicovej strany však v prvých reakciách na rezultát volieb odmietol ako predseda SPD Franz Müntefering, tak aj ďalší predstavitelia straníckej špičky sociálnych demokratov. Jeden z veľkých víťazov volieb Gysi v prvej reakcii vyhlásil, že voliči jasne ukázali, že červeno-zelenú koalíciu už nechcú a staronové čierno-žlté vládne zoskupenie ešte nechcú. Podľa jeho slov to bude v Nemecku, čo sa týka zostavovania kabinetu, ešte napínavé.
Reálne je však, že Schröder začne už v pondelok rozhovory so svojím tvrdým kritikom a bývalým straníckym rivalom vo vnútri SPD Lafontainom. Spolkový kancelár vyslovil v prvej reakcii jasné rozhodnutie vládnuť ďalšie legislatívne obdobie a zostavovať teda vládny kabinet.
Poslednou možnosťou, aj keď značne kontroverznou, je vznik veľkej červeno-čiernej koalície SPD spolu s CDU/CSU. Takúto opciu pred voľbami jednoznačne odmietala predsedníčka kresťanských demokratov Merkelová, ktorá napriek dnešnej prehre a trpkému víťazstvu zároveň v prvej reakcii vyhlásila, že práve jej strana napriek ťažkej situácii, do ktorej ju dostali voliči, chce a má povinnosť zostaviť vládu.
Veľkú koalíciu už Nemecko poznalo, či by však takáto možnosť z pohľadu na diametrálne rozdiely v oboch táboroch na riešenie katastrofálnej nezamestnanosti v krajine, sociálnu a daňovú reformu bola najvhodnejšou pre chod krajiny, je viac než otázne.
CDU/CSU síce získala viac, približne o jedno-dve percentá hlasov ako SPD, kancelárska kandidátka únie Merkelová je však tou, ktorá okúsila prehru dnešného večera. Nepodarí sa jej zostaviť vládu len s liberálmi a napriek dobrým predvolebným preferenciám jej únia získala približne o šesť-percent hlasov menej ako sa očakávalo. Pokiaľ Merkelová rýchlo nezostaví vládu, môže dôjsť v tábore CDU a jej sesterskej bavorskej CSU k vzbure zo strany mužskej časti straníckej špičky voči jej osobe.
Šéf SPD Franz Müntefering v reakcii na prvé prognózy uviedol, že voliči jasne ukázali, že nechcú Merkelovú za kancelárku a majú viac dôvery k Schröderovi ako ku predsedníčke kresťanských demokratov. Dnešné voľby boli značne prekvapujúce, z pohľadu na posledné prieskumy verejnej mienky, ktoré naznačovali že únia s liberálmi tesne vyhrá. Odhliadnuc od toho, či v Nemecku bude vládnuť jedno z troch spomínaných možných zoskupení, treba povedať, že 62 miliónov oprávnených voličov napokon poriadne zamiešalo straníckym lídrom karty.
