Belehrad 13. februára (TASR) - Srbský premiér Zoran Djindjič dnes avizoval "určité kroky" v ďalšej spolupráci Belehradu s haagskym tribunálom OSN, ku ktorým dôjde v "krátkom čase".
Bez uvedenia bližších podrobností o tom informovala belehradská agentúra FoNet. K Djindjičovmu vyjadreniu došlo v čase intenzívnych špekulácií, že Belehrad chce Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v najbližších dňoch vydať niektorých obžalovaných Srbov.
Djindjič vyhlásil, že jeho vláda je zásadne proti tomu, aby sa Srbsko stalo útočiskom pre medzinárodne hľadané osoby. Premiér dodal, že vyzval štátne orgány Srbska a Juhoslávie, aby zistili, či sa na ich území nezdržiavajú osoby obžalované tribunálom, prípadne kto ich chráni a či ich nie je možné presvedčiť k odchodu z krajiny.
Juhoslávia nemôže ignorovať zoznam tribunálom hľadaných osôb - na ktorom sú aj bývalí bosnianskosrbskí lídri Radovan Karadžič a Ratko Mladič, ako aj ľudia z Miloševičovho okolia, povedal Djindjič a vyzval dotyčných, aby pred tribunál predstúpili dobrovoľne ako "džentlmeni a hrdinovia" a aby sa neskrývali ako "baby".
Špekulácie súvisia s blížiacim sa 31. marcom - termínom, ktorý dal Washington Belehradu na nadviazanie "konkrétnej" spolupráce s ICTY.
x x x
Šéf generálneho štábu juhoslovanskej armády Nebojša Pavkovič dnes vyhlásil, že nemá informácie o pobyte bývalého bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča.
"Neviem, či je (Mladič) v Srbsku, alebo nie," povedal generál v rozhovore pre miestnu televíziu v juhosrbskom meste Niš. Pavkovič zároveň odmietol tvrdenia hlavnej prokurátorky ICTY Carly del Ponte, ktorá nedávno obvinila juhoslovanskú armádu, že Mladiča ochraňuje.
x x x
Bývalý vysoký predstaviteľ srbskej polície Vlastimil Djordjevič (55), označovaný za možného kľúčového svedka v procese s Miloševičom sa už údajne nachádza v Haagu. Dnes o tom informovali viaceré belehradské periodiká.
Djordjevič počas kosovského konfliktu (1998/99) pôsobil na srbskom ministerstve vnútra, kde viedol oddelenie pre verejnú bezpečnosť a údajne osobne riadil viacero policajných akcií v provincii. Djordjeviča na verejnosti naposledy videli v máji 2001. Pôvodne sa špekulovalo, že odišiel do Moskvy.
Podľa týždenníka Nedeljni telegraf Djordjevič do Haagu pricestoval asi pred mesiacom. Telegraf dodáva, že jeho manželka Soja sa už týždeň neobjavila na svojom pracovisku v Belehrade.
Minister vnútra novej srbskej vlády Dušan Mihajlovič Djordjeviča v máji minulého roka (v súvislosti s aférou okolo mraziarenského kamióna, v ktorom telá zabitých Albáncov previezli z Kosova do centrálnej časti Srbska a nakoniec zahrabali na pozemku policajných kasární pri Belehrade) označil za vykonávateľa Miloševičových príkazov na odstránenie stôp vojnových zločinov spáchaných v Kosove.
Na stretnutí s Miloševičom, kde sa o operácii hovorilo, boli údajne prítomní aj vtedajší srbský minister vnútra Vlajko Stojiljkovič (tiež obžalovaný ICTY) a šéf tajnej polície Rade Markovič, ktorý je tiež považovaný za možného svedka v Miloševičovom procese.
Týždenník Blic News pripomína článok v americkom spravodajskom magazíne Newsweek, ktorý - citujúc nemenovaného západného diplomata pôsobiaceho v Belehrade - oznámil, že haagsky tribunál má k dispozícii jeden videozáznam rozhovoru v Miloševičovom kabinete.
x x x
Generál Dragoljub Ojdanič - bývalý šéf generálneho štábu juhoslovanskej armády, ktorého ICTY spolu s Miloševičom a ďalšími troma predstaviteľmi belehradského režimu v máji 1999 obžaloval v súvislosti s kosovským konfliktom - odmieta predstúpiť pred haagsky tribunál. V dnešnom vydaní to tvrdí denník Glas javnosti.
Ojdanič podľa denníka vyhlásil, že sa necíti vinný a že svoje funkcie vykonával čestne. "Som vojak a mojou úlohou bola obrana štátu a ľudu proti agresii," povedal generál v rozhovore pre Glas. "Ak som z niečoho vinný, musí o tom rozhodnúť súd v našej krajine," vyhlásil a dodal, že všetky rozkazy, ktoré vydával, "boli v súlade so Ženevskými konvenciami".
Po skončení náletov NATO Miloševič Ojdaničovi udelil štvrtú hviezdu, čím sa stal najviac dekorovaným generálom juhoslovanskej armády. Neskôr bol vymenovaný za ministra obrany.
