New York 17. septembra (TASR) - Slovensko je pripravené ujať sa funkcie nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN a prevziať na seba zvýšený záväzok a zodpovednosť za stabilitu a bezpečnosť vo svete. Uviedol to slovenský prezident Ivan Gašparovič v dnešnom prejave na 60. Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.
Pripomenul, že Slovensko, kandidát východoeurópskej regionálnej skupiny na nestáleho člena BR OSN, v prípade zvolenia vstúpi do rady práve v čase hľadania nového bezpečnostného konsenzu. "Nové bezpečnostné hrozby sú rastúcimi výzvami pre schopnosť medzinárodného systému uchovávať medzinárodný mier a bezpečnosť. Uvedený vývoj bude preto výzvou aj pre nás ako člena BR OSN," dodal.
Prezident pripomenul, že OSN musí prejsť zmenami, aby mohla ďalej efektívne plniť svoju funkciu v súlade s rastúcimi nárokmi medzinárodného spoločenstva. Reforma OSN nie je len vecou samotnej organizácie, ale je predovšetkým v rukách vlád štátov, ktoré musia nájsť konsenzus v kľúčových otázkach. Uznáva, že dosiahnuť dohodu, ktorá by zahŕňala záujmy celého sveta nie je ľahké a tohtoročný Summit OSN a jeho záverečný dokument nastavili zrkadlo. "Ukázali, akú mieru vízie, múdrosti a odvahy sme boli v tomto smere schopní a ochotní preukázať, aby sme v záujme globálneho rozvoja zreformovali systém multilaterálnej spolupráce. Nie každému sa páči čo v tomto zrkadle vidí, no taká už je multilaterálna diplomacia," povedal. Dokument podľa neho obsahuje posolstvá a zámery, za ktoré stojí bojovať.
Za jednu z najzávažnejších hrozieb pre svet označil terorizmus a ocenil, že záverečný dokument ho odsudzuje. Zdôraznil, že SR sa jednoznačne stavia proti všetkému násiliu, prejavom slepého fanatizmu a nenávisti. "Slovensko od summitu očakávalo jasnú definíciu terorizmu, ktorá je dôležitou podmienkou prijatia komplexného dohovoru proti terorizmu," podotkol s tým, že treba zdvojnásobiť úsilie, aby bol dohovor prijatý ešte počas 60. zasadnutia VZ OSN.
Šírenie zbraní hromadného ničenia naďalej predstavuje najvážnejšiu hrozbu pre globálnu bezpečnosť. Čeliť jej možno iba spoločným úsilím celého medzinárodného spoločenstva. "Je preto škoda, že záverečný dokument nechal v tejto oblasti viacej otázok ako odpovedí," dodal prezident.
SR podporila návrh na vytvorenie Rady pre ľudské práva ako stáleho hlavného orgánu OSN a Komisie na budovanie mieru. Gašparovič spomenul, že pre reformu OSN je nutná reforma vnútorných štruktúr organizácie. Potrebujeme demokratickejšiu a reprezentatívnejšiu Bezpečnostnú radu, ktorá by lepšie odzrkadľovala novú geopolitickú realitu, zdôraznil. BR OSN by sa mala rozšíriť v oboch kategóriách členstva o krajiny, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu na svetovej scéne a v rámci OSN.
Zdôraznil, že zahraničnopolitickou prioritou Slovenska je stabilizácia krajín Západného Balkánu a doterajšiu činnosť OSN v regióne podporuje dlhodobou účasťou v mierových a stabilizačných misiách na Balkáne. Za najdôležitejšie považujeme vyriešenie budúceho štatútu Kosova, ktoré stále zostáva možným zdrojom nestability v regióne. "Odsudzujeme všetky prejavy násilia a netolerancie v provincii. Sme presvedčení, že väčšina obyvateľov Kosova si želá mier, demokraciu a rozvoj," dodal Gašparovič.
Prezident v prejave spomenul, že Slovensko sa z prijímateľa rozvojovej pomoci stalo donorom. Poskytuje rozvojovú pomoc chudobným krajinám a od roku 2000 sa objem prostriedkov na túto pomoc zvýšil štvornásobne. "Ako nový člen Únie sa SR zaviazala vyvinúť maximálne úsilie zvýšiť svoju oficiálnu rozvojovú pomoc do roku 2010 na 0,17 percenta HDP a do roku 2015 na 0,33 percent HDP," informoval prezident. SR priamo financuje a implementuje viac ako 70 projektov v chudobných krajinách Európy, Ázii a Afriky. Tento rok prijalo razantné opatrenia na odpustenie dlhu najviac zadĺženým chudobným krajinám v objeme niekoľkých stoviek miliónov dolárov, čo pre našu ekonomiku nie sú malé čiastky.
(osobitná spravodajkyňa TASR Katarína Korgová) ikr
