Organizátori z opozičnej Kresťanskodemokratickej strany (MCDP) odhadli, že na demonštrácii sa zúčastnilo viac ako 10.000 ľudí. Podľa polície a komunistami vedenej vlády však počet účastníkov, medzi ktorými boli prevažne študenti, neprevýšil 5000.
MCDP od začiatku roka päť dní v týždni organizuje masové demonštrácie na hlavnom námestí v Kišiňove.
Na transparentoch, ktoré pri pokojnom pochode niesli demonštranti, sa objavovali heslá "Preč s komunistami!", Našou históriou je rumunská história!", "Chceme byť súčasťou Európy!" a "Preč s komunistickým prezidentom!".
Líder MCDP Jurij Roška zanechal pri schodoch do prezidentského paláca list obsahujúci výzvu na zvolanie predčasných parlamentných volieb.
Protestujúci vyjadrili nesúhlas s vládou plánovaným zavedením ruštiny ako povinného školského predmetu a druhého štátneho jazyka.
Zvýšenie postavenia ruského jazyka v Moldavsku je politickým cieľom komunistického prezidenta Vladimira Voronina. MCDP podporuje myšlienku postupného zjednotenia Moldavska s Rumunskom.
Moldavsko vzniklo v roku 1940 po tom, čo Sovietsky zväz anektoval rumunskú Besarábiu. Rumunčina je hlavným jazykom pre asi 65 percent Moldavcov. Zvyšok obyvateľstva, z ktorého väčšina žije v oblasti Podnesterska, hovorí po rusky.
Podnesterská republika - oblasť na východe Moldavska, kde žije asi 700.000 obyvateľov, vyhlásila v roku 1990 nezávislosť z obavy, že Moldavsko sa časom pripojí k Rumunsku. V roku 1992 počas vojny zahynulo asi 700 ľudí, kým nezasiahli ruské jednotky. Nikým neuznaný malý štát je podľa pozorovateľov miestom čulého čierneho obchodu a baštou pašerákov cigariet a zbraní.
3 20 sla pel
