"Archaická triedna pyramída sa rozpadá a byť na vrchole už nič neznamená. Tri veľké triedy sa roztavili a premiešali. Zrodila sa nová Británia."
Tieto slová v polovici šesťdesiatych rokov vyriekol televízny moderátor, vizionár David Frost, očarený prítomnosťou robotníckych synov a dcér na univerzitách. Tým sa úplne znemožnil.
Triedna príslušnosť má v Británii stále veľkú úlohu. Analytici nedávno kritizovali BBC, že jej situačné komédie sú príliš opatrné a príliš zamerané na stredné triedy žijúce na predmestiach.
Jeden z predstaviteľov spoločnosti žartom reagoval, že bez predmestskej strednej triedy by nikdy žiaden sitcom ani nevznikol.
Triednemu rozdeleniu sa venoval aj dokumentárny cyklus stanice Channel Four. V časti venovanej vyšším triedam sa v tragikomickom spletenci stará aristokracia stretla s futbalovými a popovými hviezdami.
Jej autor James Delingpole poukázal na to, že stará vyššia trieda je so svojimi čudnými zvykmi ako naháňanie líšok po britských lesoch odsúdená na zánik. "Keby boli títo ľudia vzdialeným amazonským kmeňom, stáli by sme v radoch, aby sme zachránili ich kultúru," hovorí.
Michael Collins, autor prvej a najzaujímavejšej časti venovanej robotníckej triede, sledoval vplyv masovej imigrácie na jej premeny. Za menej ako jednu generáciu sa pocity k tejto triede radikálne zmenili.
Namiesto niekdajšej lásky k pilieru impéria, priemyslu a vojnového víťazstva je tu dnes silná nechuť. Najviac si to odniesla "biela" robotnícka trieda, neraz opisovaná ako úplne zdegenerovaná.
"Sú to ľudia, ktorým sa v mizerných školách dostalo mizerného vzdelania, ľudia rozmaznaní sociálnymi príspevkami, zdrsnení príšernou stravou a ustavičným sledovaním televízie," napísali The Times.
Dôkazom je napríklad školstvo, kde je šanca dostať sa na univerzitu - ak pochádzate z najchudobnejšej pätiny spoločnosti - šesťnásobne nižšia oproti pätine najbohatších.
Spoločným problémom viacerých tried sú ich mladí muži. Na univerzitách je ich v priemere o dvadsať percent menej ako žien. Tento nepomer sa ešte zvyšuje pri robotníckej triede, z ktorej sa na univerzitu dostane až o tretinu viac žien než mužov.
Akademici z univerzity vo Warwicku nedávno skúmali študijné výsledky vyše 50-tisíc britských študentov. Prekvapivo zistili, že chlapci, ktorí navštevovali súkromné stredné školy, mali v porovnaní s tými, čo chodili na štátne školy a dosahovali rovnako dobré výsledky, výrazne menšie šance dosiahnuť dobré výsledky na univerzite. O čo drahšie stredné školy navštevovali, o to horšie sa im darilo na univerzitách.
U dievčat sa nič také neprejavilo, pretože sú vo všeobecnosti viac motivované.
Keď sa mladí muži dostanú mimo prostredia, ktoré ich tlačí k najvyšším výkonom, rýchlo zlenivejú.
Autor: ANDREA ERTLOVÁ, Londýn
