Británia si buduje Manhattan

Keď sa človek pozrel ešte pred niekoľkými rokmi na horizont Londýna a porovnal ho s obrazmi z minulých storočí, nenašiel mnoho zmien. Britská metropola si s výnimkou "mrakodrapov" v 70. rokoch a projektu Canary Wharf naproti Greenwichu zachovávala pomerne nízky profil.

Bol udržiavaný najmä preto, aby vynikla silueta Chrámu svätého Pavla. To sa však zmenilo. Výškové budovy začínajú meniť profil mesta nad Temžou s takou vervou, že sa začína hovoriť o "mrakodrapovom šialenstve".

Jednou z prvých lastovičiek v tomto storočí bola Uhorka. Tak sa nazýva budova ateliéru Normana Fostera, kde sídli zaisťovňa Swiss Re.

Stoosemdesiat metrov vysoká budova s panoramatickou exkluzívnou reštauráciou je dnes nesporným fenoménom. Pre Londýnčanov má najmä psychologický význam - ukázala im, že vysoká budova môže byť zaujímavá a hlavne neagresívna.

Aj keď londýnske mrakodrapy v žiadnom prípade neašpirujú na svetové rekordy, Financial Times nedávno písali o "falických architektonických orgiách" a komentátor The Times Simon Jenkis hovoril "o vrchole architektonickej imbecility".

Akosi milostivejší sú Londýnčania k tristo metrov vysokému Sklenenému stropu, čo je v podstate zasklenená ihla prepichujúca mraky. Mala by byť najvyšším obytným a kancelárskym domom v Európe.

Na druhej strane sa za elegantným považuje superúzky mrakodrap Minerva, ktorý rovnako ako všetky uvedené vyrastie v londýnskom City.

Veď Londýn bol vždy miestom, kde sa väčšmi dbalo na záujmy staviteľov a architektov. Otáznik dlho visel nad novým pokusom vyhnať Londýn do výšky, ktorý sa začal na pásme pri Temži v roku 1991 mrakodrapom Canary Wharf, ktorý potopil investora dlhmi.

Nakoniec sa však práve okolo neho začal budovať "malý Manhattan" z výškových budov osídlených hlavne finančnými inštitúciami a médiami.

Nástup vysokých budov sa však neobmedzuje len na hlavné mesto. Mrakodrapy sa už prebili cez prvé bariéry stavebných zariadení v Manchestri, Liverpoole, Leedsi, Glasgowe či Swansea.

Všade riešia rovnaký problém ako v Londýne. Rastúce ceny pozemkov, hospodársky vzostup a tlak na nový priestor. Debaty o architektonickej imbecilite môžu pokračovať. No základné kamene už ležia. (čtk)