Oprášil remeslo prastarého otca: drotára

Prastarý otec Róberta Hozáka z Čadce sa volal Pavol a bol chýrnym drotárom. Pracoval v dielňach v Odese a Kyjeve a spod jeho šikovných rúk vychádzali vtáčie klietky, misy, džbány, zrkadlá a ďalšie úžitkové predmety.

Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Potvrdilo sa to aj v prípade Pavlovho syna Alexandra a pravnuka Róberta.

Keď Róbert pred desiatimi rokmi skončil priemyslovku v Kysuckom Novom Meste a rozmýšľal nad budúcim zamestnaním, objavil drôtené veci po dedovi a začal si ich obzerať. S červíkom v hlave, či to s drôtom neopáčiť.

Od myšlienky k činu nebolo ďaleko. Prvým jeho dielom bola miska na ovocie. Róbert sa smeje, že sa mu príliš nevydarila. Učil sa sám, nemal mu kto poradiť.

Drotárčine sa nevenovala celá otcova generácia. Remeslo z klinca zvesil až on a snažil sa ho oprášiť. Spomenul si na výrok zo školy o tom, že opakovanie je matkou múdrosti a napriek počiatočným neúspechom sa snažil s drôtom skamarátiť.

Vybral sa aj do Budatínskeho zámku. Nie hľadať si nejakú princeznú, lebo manželský chomút ho doposiaľ obchádza, ale obzrieť si tamojšiu stálu výstavu drotárskych výrobkov. Medzi nimi sú aj tie, ktoré zhotovil jeho dedko. Okrem iného vyrobil drotára v životnej veľkosti, ktorý upúta každého návštevníka.

A tak začal Róbert prvýkrát robiť veci z drôtu pred desiatimi rokmi. Za ten čas sa z neho stal naslovovzatý umelec. Jeho ruky vedia precízne spracovať oceľový čierny či pozinkovaný drôt. Aj keď sa špecializuje na úžitkové predmety, začal aj s výrobou náušníc, prstienkov, náramkov, náhrdelníkov.

"Keď je výrobok hotový, musí sa chrómovať, aby nesčernel," vysvetľuje.

Jeho diela možno vidieť v Bojniciach, ale aj v iných končinách Slovenska. Vystavoval aj v Belgicku, Francúzsku, Nemecku či Poľsku. Vidieť, že je už zneho majster svojho remesla.

Vysvetľuje, že drôt mal na úžitkových predmetoch veľký význam. Keď sa džbán či miska rozbili, stačilo rozbité časti zlepiť vodou s múkou a už sa z toho nič nevylialo. Dnes sa také drôtovanie robí pre dekoráciu.

Tridsaťročný Róbert skrátka drôtovaním žije. A hovorí: "Keď sa mi narodí syn, odovzdám mu remeslo."