Haag 12. februára (TASR) - Pred haagskym tribunálom OSN sa dnes začal súdny proces proti Slobodanovi Miloševičovi, ktorý oživí trpké spomienky na desaťročie balkánskych konfliktov, počas ktorých desaťtisíce ľudí zahynulo, bolo zmrzačených, alebo zranených a státisíce museli opustiť svoje domovy.
V pojednávaní pod označením TP0254T bývalý srbský a juhoslovanský prezident čelí trom žalobám vzneseným v súvislosti s vojnami v Kosove, Bosne a Chorvátsku. V prípade, že porota ICTY uzná Miloševičovu vinu v akomkoľvek zo 66 bodov obsiahnutých v žalobách, hrozí exprezidentovi doživotné väzenie.
Historický proces - Miloševič je prvou hlavou štátu obžalovanou z vojnových zločinov počas výkonu úradu - sa začal o 09.30 h SEČ. Po krátkej úvodnej procedúre sa slova ujala hlavná prokurátorka tribunálu Carla del Ponte.
MEDZINÁRODNÁ JUSTÍCIA V AKCII
"Tento tribunál, a osobitne tento proces, sú najsilnejším dôkazom toho, že nikto nestojí nad zákonom alebo mimo dosah medzinárodnej justície," povedala del Ponte na úvod asi 20-minútového vystúpenia. Konanie procesu švajčiarska právnička označila za prejav toho, že "medzinárodná spravodlivosť je v akcii".
Prokurátorka uviedla, že žaloba bola vznesená v mene všetkých krajín OSN, vrátane krajín bývalej Juhoslávie. Ako dodala, proces sa týka Miloševičovej osobnej zodpovednosti za zločiny "takmer stredovekej divokosti a kalkulovanej krutosti, ktorá ďaleko presahovala hranice legitímneho vedenia vojny". V očakávaní, že Miloševič sa pokúsi prezentovať proces proti svojej osobe ako proces proti všetkým Srbom, dôrazne odmietla možnosť spájania žaloby s kolektívnou vinou celého štátu alebo národa.
Počas balkánskych konfliktov sa termín "etnické čistky" dostal do všeobecného jazyka, povedala del Ponte. "Niektoré incidenty odkryli takmer stredovekú divokosť a vykalkulovanú krutosť, ktorá ďaleko prekračovala hranice legitímneho vedenia vojny," vyhlásila. "Tieto zločiny sa dotýkajú každého z nás, kdekoľvek žijeme, lebo porušujú najhlbšie princípy ľudských práv a ľudskej dôstojnosti."
Všetky Miloševičove činy podľa del Ponte vyplývajú z jeho obrovskej túžby po moci. Miloševič "sledoval svoje ambície za cenu nevysloviteľného utrpenia tých, ktorí sa mu postavili," dodala.
NICE: NA TROSKÁCH JUHOSLÁVIE MALO VZNIKNÚŤ VEĽKÉ SRBSKO
Miloševičove mocenské ambície rozobral aj prokurátor Geoffrey Nice, ktorý vystúpil po hlavnej žalobkyni. Pripomenul skutočnosť, že v roku 1987 sa Miloševič stal srbským prezidentom po tom, čo prinútil Ivana Stamboliča odstúpiť. Stambolič zmizol v lete 2000 - krátko pred juhoslovanskými voľbami, po ktorých Miloševič prišiel o moc - a odvtedy je nezvestný.
Nice opísal upaľovanie detí srbskými vojakmi a hádzanie žien do studní, načo vyzval súd, aby v priebehu procesu zhliadol dôkazy "tak vecne, ako je to len možné".
Cieľom žaloby je dokázať, že Miloševič - ktorý si počas čítania obvinení robil hojné poznámky - stál v centre krvavých udalostí. Miloševič "nestál zoči-voči svojim obetiam", povedal Nice. "Udalosti sledoval z vysokého politického úradu. Tieto zločiny za neho spáchali iní," dodal. "Teraz, keď tlač, rádio a televízia prinášajú vojny do našich domov v reálnom čase, (Miloševič) nemohol nevedieť", čo sa deje. Podľa žaloby mal Miloševič na udalosti v bývalej Juhoslávii stále veľký vplyv. "Kontroloval udalosti, lebo kontroloval ľudí, ktorí vytvárali kolektívy, ktoré páchali zlo," uviedol Nice.
Britský právnik obšírne opísal, ako uviedol, Miloševičov plán vytvoriť Veľké Srbsko z trosiek komunistickej juhoslovanskej federácie. "Obžalovaný využil štruktúry juhoslovanskej federácie, aby tento plán uskutočnil spolu s inými, proti Nesrbom," uviedol.
KOSOVSKÉ VIDEO MILOŠEVIČA POBAVILO
Miloševič zbystril pozornosť po tom, čo Nice uviedol videozáznam z roku 1987, keď - ešte ako predseda Zväzu komunistov Srbska (SKJ) - počas návštevy Kosova tamojších Srbov ubezpečil, že "už ich nikto nebude biť".
"Nik si nemôže dovoliť biť vás," povedal na nahrávke výrazne mladší Miloševič davu, ktorý sa sťažoval na zlé životné podmienky v prevažne albánskej provincii. Medzičasom notoricky známe slová Miloševič vyslovil počas návštevy na Kosovskom Poli 24. apríla 1987. Videozáznam je v Miloševičovom procese prvým dôkazovým materiálom premietnutým žalobou.
Prokurátor Geoffrey Nice, ktorý nahrávku uviedol, scénu komentoval tým, že zobrazené udalosti "dali obvinenému ochutnať moc - možno jeho prvú realizáciu sna. Dali mu prvú príležitosť."
Miloševič, ktorý vystúpenia žalobcov sledoval s kamennou tvárou, na premietnutie záznamu reagoval ľahkým úsmevom a zdvihnutým obočím, čím chcel zrejme vyjadriť ironické pobavenie.
OBŽALOVANÝ JE NA RADE V STREDU
Miloševič svoju úvodnú reč prednesie v stredu. Svojim právnickým poradcom na pondelkovom stretnutí povedal, že na svoju obhajobu bude citovať slová a skutky západných lídrov z čias balkánskych konfliktov.
"Je plne pripravený. Mentálne aj fyzicky," povedal Dragoslav Ognjanovič po trojhodinovom stretnutí s Miloševičom. "Jeho stratégia sa nezmenila. Súd neuznáva, ale s vyhlásením vystúpi," dodal Ognjanovič, podľa ktorého exprezidentovo úvodné vystúpenie môže trvať "jeden alebo dva dni".
Stúpenci obžalovaného obviňujú Západ, že z Miloševiča urobil obetného baránka po tom, čo ho v polovici 90. rokov využil ako "mierotvorcu". Podľa Ognjanoviča Miloševič, ktorý odmietol vymenovať svojich obhajcov pred ICTY, bude menovať medzinárodných predstaviteľov "zapojených do juhoslovanskej krízy" - napríklad exprezidenta USA Billa Clintona, bývalú šéfku americkej diplomacie Madeleine Albrightovú a "ľudí z Európy".
"Túto súdnu sieň využije na to, aby svetovej verejnosti povedal pravdu," vyhlásil Ognjanovič, podľa ktorého je tribunál povinný povolať západných lídrov ako svedkov.
1 2 ari žab
