Cambridge 12. februára (TASR) - Kampaň proti britskej zrade v podobe spoločnej britsko-španielskej zvrchovanosti nad Gibraltárom plánuje premiér tejto strategickej kolónie na brehu Stredozemného mora. Peter Caruna dnes v rozhovore pre agentúru Reuters vyhlásil, že "podnikne ofenzívu" na britskú verejnú mienku, aby sa obrátila proti rokovaniam o predaji "rodinného striebra" .
Britsko-španielsky spor o strategické územie s rozlohou 6,5 kilometra štvorcového trvá 300 rokov. Británia získala tento skalnatý výbežok pevniny pri strategicky významnom Gibraltárskom prielive po španielskej vojne o trón v roku 1704 a jej kolóniou sa stal po podpise Utrechtskej zmluvy v roku 1713. Vojenský význam Gibraltáru vzrástol výrazne v roku 1869 po otvorení Suezského prieplavu. Gibraltár pod britskou správou znamenal pre britské lode nerušenú plavbu z anglických prístavov až do Indie.
Začiatkom 60. rokov minulého storočia si však Španielsko začalo nárokovať vrátenie Gibraltáru. V roku 1969 dokonca uzavrelo okolo britskej kolónie hranice, ktoré čiastočne otvorilo až v roku 1982 a úplne až 1985, keď Madrid vstúpil do vtedajšieho Európskeho spoločenstva.
Španieli trvajú na vrátení tohto územia, obyvatelia Gibraltáru však chcú z rôznych dôvodov zostať britskými občanmi. Londýn sa snaží o dobré vzťahy s Madridom, v ktorom vidí jedného z hlavných spojencov pri reforme Európskej únie. Na druhej strane ale Británia sľúbila, že konečné slovo o budúcnosti Gibraltáru budú mať obyvatelia tejto kolónie.
Caruna s návrhom na spoločnú suverenitu nesúhlasí a je odhodlaný proti nej bojovať všetkými prostriedkami: "Ak sa mi nepodarí presvedčiť britskú vládu, potom sa obrátim na britskú verejnosť a parlament. Nenechám kameň na kameni," vyhlásil gibraltársky premiér.
Peter Caruna sa na španielsko-britských rokovaniach o budúcnosti kolónie nezúčastnil, pretože mu neponúkli samostatné kreslo pri rokovacom stole. Je však ochotný stretnúť sa s predstaviteľmi Londýna i Madridu, ak mu zaručia, že "nie" v gibraltárskom referende automaticky zruší dohodu medzi Španielskom a Britániou o Gibraltári.
Na otázku, či existuje nejaká šanca, aby obyvatelia kolónie akceptovali čo i len minimálny prvok španielskej vlády, Caruna odvetil, že nie, pretože Gibraltárčania pociťujú voči Španielsku hlbokú nedôveru.
