Nejde o kašírované melodrámy typu osud Terri Schiavovej. Ide o príliš pravdivú drámu smrti a deštrukcie. Toto napísal americký denník The Washington Post. Komentoval tak dvoma vetami prácu médií počas hurikánu Katrina.
Tie získali po hurikáne opätovný dôvod na existenciu. Rovnako ako v týždňoch po 11. septembri sa reportéri stali súčasťou kalamity. V zaplavenom meste New Orleans pracovali a pracujú v šialených podmienkach a denne prinášajú srdcervúce príbehy.
Naštvaný tón poctivých reportérov
Spravodajstvo malo však aj vážne trhliny. Len pár novinárov sa v priebehu prvých troch dní katastrofy zmienilo o tom, čo bolo viditeľné na prvý pohľad: väčšinu obetí záplav tvoria chudobní a černosi. Reportéri, ohromení rozsahom nešťastia, sa v prvých dňoch príliš nezaoberali ani tragicky pomalou reakciou vlády.
Na "farboslepé" krytie udalostí poukázal ako prvý až Jack Shefer, komentátor internetového časopisu Slate. "Rasa zostáva pre televíziu prevažne nedotknuteľná pre pocit staníc, že nemôžu urobiť chybu, aj keď to niekoho bude stáť kariéru. To je skutočne škoda. Keby bola táto téma trochu menej tabu, potom by sa mohol moderátor spýtať reportéra: Môžeš vysvetliť našim divákom, ktorí to už iste tiež zaznamenali, prečo 99 percent evakuovaných sú Afroameričania?" spýtal sa.
A až keď sa na miestach, ako bol Superdom, objavilo rabovanie, požiare, hlad, choroby a otrasné podmienky, stalo sa spravodajstvo ostro negatívnym. Otázky reportérov tam zneli čoraz agresívnejšie: Kde sú autobusy, lietadlá, jedlo, polícia, sľúbení vojaci?
Frustrácia sa v priamom prenose ukázala v televízii niekoľkokrát. Shepard Smith zo stanice Fox New kričal na policajta, ktorý odmietol odpovedať na otázky: "Čo budete robiť so všetkými tými ľuďmi? Kedy príde pomoc? Bude pomoc? Myslím, že sú smädní. Viete o tom niečo? Nie?"
Reportér MSNBC hovoril z mesta Biloxi o "národnej potope".
Spravodajca CNN dokonca prerušil senátorku za Louisianu Mary Landrieuvovú, keď ďakovala svojim kolegom. Povedal, že v uliciach vidí mŕtve telá a že vzájomná chvála politikov s určitosťou trhá miestnym ľuďom uši. Naštvaný tón bol počuť i počas jednej nočnej talkshow, na ktorej hosťom bol minister vnútornej bezpečnosti Michael Chertoff. Politik sa vyhýbal odpovediam na otázky o práci jeho ministerstva po príchode hurikánu Katrina. "Mne sa zdá, že to bolo úplné zlyhanie," reagoval na to moderátor Bob Schieffer.
Novinár ako občan, nie aktivista
Aktivistický postoj, za aký by mohli byť kritizovaní americkí reportéri v Iraku, sa pri rastúcom počte obetí a súčasnej vládnej rétorike javil ako úplne nevhodný.
Novinári sa tentoraz správali ako občania, ktorých sa nešťastie dotýka, nie ako pasívni pozorovatelia. Dávali najavo svoje emócie. Aj spravodajkyňa CNN plakala, keď informovala o mŕtvych a zranených. (čtk)
FOTO - REUTERS
John Rimp pozerá nástenku s odkazmi pre hľadané osoby a o hľadaných deťoch, manželoch či rodičoch. Nástenka je plná srdcervúcich príbehov. Práve na tie pri katastrofe, spôsobenej Katrinou, poukazovali novinári namiesto aktivistického postoja v šíku s vládou.
