Práve som sa vrátil z Chorvátska. Často dovolenkujem v okolí Splitu, tento rok to nebolo inak. Dôvodom ísť tam bola aj nová diaľnica, vedúca do môjho obľúbeného regiónu. Tí, čo ste si vyskúšali cestu popri Jadrane alebo vnútrozemím, viete, o čom hovorím.
Prinieslo to skutočne to, čo som očakával? Cesta po Karlovac mi bola dôverne známa. Za tým mestom pokračovala diaľnica smerom na Rijeku, kde po čase odbočuje smerom na juh, smer Zadar, Šibenik, Split.
Čakal som narýchlo postavenú diaľnicu, doslova asfalt položený na kamenistej zemi. Skutočnosť predčila všetky moje očakávania. Výborný povrch diaľnice, odvodňovacie kanály, vysoké a dlhé viadukty a efektívne i efektne urobené tunely. Navyše tam bol dostatočný počet čerpacích staníc a parkovísk s toaletami a odpadkovými košmi.
Tí, čo ste si to skúsili na vlastnej koži, budete možno namietať, že 157 kún zo Záhrebu do Splitu je veľa. Možno sú takí, ktorí si museli odstáť rad pri viac než päť kilometrov dlhom tuneli Sv. Rok, pri ktorom sa zbiehajú dva pruhy do jedného. Ale keď to porovnáte s jazdou po úzkych a kľukatých cestách vo vnútrozemí... Myslím, že sa to porovnávať ani nedá.
Určite to nebolo pre Chorvátsko lacné a ešte nebude, lebo budujú diaľnicu ďalej smerom na Makarsku. Ale pochopili, že ľudia budú k nim chodiť len vtedy, ak sa tam budú mať ako kvalitne dostať. Tak, ako je to v modernej Európe zvykom.
A čo my? Keď vidím rýchlosť stavania diaľnice pri Považskej Bystrici, tak nám by trvalo postaviť chorvátsku diaľnicu asi 100 rokov, možno viac. My zrejme nepotrebujeme ani turistov, ani kapitál. V opačnom prípade by sme sa k tomu stavali inak.
No keďže sa blíži volebné obdobie, tak sa v rámci predvolebného boja určite nejaký úsek otvorí. A potom si na ďalší úsek počkáme ďalšie štyri roky. Jedine, že by niekomu svitlo a zamyslel sa nad tým, ako sa dostať tam, kam cesta nevedie.
romanhudec.blog.sme.sk
