Čo je horšie ako vojna: byť gayom

"Najhoršia vec, ktorá sa vám na Balkáne môže stať, je byť gayom," povedal Kenan Dizdar, jedna z postáv bosnianskeho vojnového filmu Go West. V bosnianskej spoločnosti, kde je homosexualita veľké tabu, vzbudila snímka zanietenú debatu. Píše o tom agentúra Reuters.

Nenávisť ku gayom bude trvať, aj keď Srbi, Moslimovia a Chorváti prestanú bojovať, hovorí filmová postava. "Zložia zbrane, ale ďalej budú nenávidieť homosexuálov," dodáva.

Film Go West vyvolal kontroverzné reakcie, ešte skôr ako bol vôbec nakrútený. Je o dvoch gayoch, Moslimovi a Srbovi, ktorí na začiatku vojny utečú z obkľúčeného Sarajeva a snažia sa uchovať si svoju lásku.

Konzervatívne a náboženské skupiny obvinili režiséra Ahmeda Imamoviča a spoluautora scenára Envera Pušku, že ťažia z utrpenia Moslimov počas vojnového konfliktu v rokoch 1992 - 1995, aby pritiahli publikum aj na Západe.

"Stotožňuje tragédiu Bosny a 250-tisíc mŕtvych s príbehom dvoch gayov," povedal jeden z moslimských publicistov. "Keď hovoríte o takzvanej láske gayov počas vojny, podávate úplne zlý obraz toho, čo sa v Bosne dialo."

Film bol po prvý raz premietnutý pre verejnosť na filmovom festivale v Sarajeve. Prišlo naň asi 2500 ľudí, ktorí autorov odmenili postojačky dlhými ováciami.

V medzinárodnej premiére sa Go West po prvý raz predstaví ešte tento mesiac v Toronte.

"Tí kritici útočili na film, ktorý ešte nevideli, takže nebola šanca na dialóg. No teraz by to už išlo," povedal scenárista Puška reportérovi Reuters.

Sarajevský filmový festival, ktorý sa koná už 11. rok, vznikol ako akt odporu, keď mesto ostreľovali z okolitých vrchov Srbi. Teraz je najväčšou akciou svojho druhu na Balkáne.

Príbeh dvoch mužov rôznych národností bol podľa Pušku vybraný zámerne, aby zdôraznil širšiu tému intolerancie.

"Homosexualita je tu tabu. Ľudia sa boja, nechcú o tom hovoriť," hovorí scenárista. "To ticho pri premietaní ma dojalo. V očiach divákov som videl porozumenie. Myslím, že sme týmto filmom o láske a ľudskosti ľahko pootvorili dvere tolerancii," dúfa Puška.

Na začiatku filmu moslimský čelista Kenan a srbský športovec Milan utekajú zo Sarajeva do bezpečia do Milanovej rodnej dediny. Aby prežili, obidvaja sa rozhodnú zmeniť identitu - Moslim sukňou a Srb guľometom. Milan vydáva Kenana za svoju priateľku a pridá sa k srbskej armáde, aby zachránil "ju" aj seba.

Vojna je v obraze vykreslená ako šialenstvo, keď rozum ide bokom. Scény etnického násilia sú odľahčované surrealistickými scénami pohanských rituálov a okorenené typickým balkánskym humorom.

Ľudskosť však nakoniec zvíťazí. Milanov otec a kamarát, obidvaja Srbi, Kenana zachránia. Milan však umiera. "Tento film je brilantnou analýzou situácie tu na Balkáne," uzatvára divadelný a filmový kritik Ivica Pinjuh.