|
Miloslav Rezek. Pilot, čo nalietal pri priemernej rýchlosti 300 kilometrov za hodinu 1,5 milióna kilometrov. FOTO - RÓBERT SÁNDOR a ARCHÍV |
"Lietať som začal pod vplyvom brata. Už v detstve som lepil letecké modely. Pomôcky na to som si vyrezával z lipového dreva. Prvý let som absolvoval na lietadle Piper, ktoré kúpil aeroklub od americkej armády za 30-tisíc korún," začína svoje rozprávanie dnešný letec vo výslužbe.
Písal sa rok 1945 a Rezek nemal ani 15 rokov. O tri roky šiel do leteckého učilišťa v Prostějove, neskôr sa vypracoval z učiteľa lietania na veliteľa výcvikovej letky. Jeho rukami prešiel prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella, ale aj ženy z prvej a jedinej bojovej letky v republike.
"Prihlásilo sa do nej 30 dievčat. Išlo im to celkom dobre. No neskôr sa jedna z nich chcela predviesť rodičom. Urobila prelet nad ich domom a nezvládla situáciu. Zachytila sa o stromy a priamo pred ich zrakmi zahynula," spomína Rezek s tým, že letka i tak netrvala dlho. Povydávali sa, mali deti a s lietaním prestali."
Jednu raritu však vystriedala druhá. Na Slovensko začali po roku 1968 chodiť na výcvik vojaci z Egypta i z Iraku. Naša vláda vlastne súhlasila s výcvikom neskoršej letky Saddáma Husajna. Piloti nemohli odmietnuť. Cvičili ich dva roky.
"Vtedy bol Irak naším spojencom, výchova ich pilotov sa stala dobrým obchodom. Prinášali valuty. Šlo prevažne o synov bohatých otcov, ktorí vlastnili obchodné siete či naftové polia. Boli vychovávaní, že sú niekto, aj to dávali najavo. Žili tu ako králi. Často chodili do Tatier, brávali tam aj dievčiny, ktoré zbalili v meste. Ich vreckové bolo dvakrát vyššie ako plat ich učiteľa."
To bolo kedysi. Teraz si Miloslav Rezek užíva. S manželkou, ktorá je z Moravy, žijú naďalej v Košiciach. Lietať prestal, keď mal 54 rokov a za sebou 12-tisíc letov. To je 5100 hodín strávených vo vzduchu. Zubatá ho desaťkrát držala za krk, no prežil. "Lietanie je mojím životom," hovorí.
