Vzostup a pád Slobodana Miloševiča

Haag 11. februára (TASR) - V súvislosti s otvorením procesu proti bývalému srbskému a juhoslovanskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi, prinášame chronológiu udalostí, ku ktorým došlo počas jeho politickej kariéry


:

1984 - Bankár s newyorskými skúsenosťami, Miloševič vo veku 43 rokov vstupuje do politiky. Miloševič je považovaný introverta, chabého rečníka a za človeka bez charizmy. Podľa pozorovateľov hybnou silou a skutočným tvorcom Miloševičovej politiky bola jeho manželka Mira Markovičová, predsedníčka malej strany Juhoslovanská ľavica (JUL).

1986 -----------------------------------------------

15. máj - Miloševič sa stáva predsedom Zväzu komunistov Srbska (SKS). SKS sa neskôr transformoval na Socialistickú stranu Srbska (SPS), predsedom ktorej je stále Slobodan Miloševič. SPS je zastúpená v súčasnom juhoslovanskom a srbskom parlamente.

1987 -----------------------------------------------

23. september - Ivan Stambolič, Miloševičov mentor, je prinútený rezignovať na post srbského prezidenta. Funkciu následne vykonáva Miloševič. (Stambolič v lete 2000, krátko pred prelomovými voľbami, zmizol počas džogingu v Belehrade, odvtedy je nezvestný)

1989 -------------------------------------------------

február - generálny štrajk kosovských Albáncov proti plánom Belehradu zrušiť autonómiu Kosova. Pri potláčaní hnutia zahynulo 23 Albáncov a dvaja predstavitelia vládnych jednotiek.

28. marca - Srbsko ruší autonómiu Kosova a Vojvodiny z roku 1974.

1990 -------------------------------------------------

22. január - Miloševič spustil kampaň za zjednotenie všetkých Srbov v jednom štáte.

19. august - Povzbudení Miloševičom, chorvátski Srbi sa v referende vyslovia za nezávislosť "autonómnej oblasti Krajina", kam Miloševič vysiela svoje jednotky.

27. júl - Radovan Karadžič na základe iniciatívy Belehradu v Bosne a Hercegovine zakladá Srbskú demokratickú stranu (SDS).

12. december - Miloševič je, v prvých voľbách za účasti viacerých strán od druhej svetovej vojny, zvolený za srbského prezidenta.

1991 ---------------------------------------------------

25. jún - Chorvátsko a Slovinsko vyhlasujú nezávislosť.

jún - Juhoslovanskej armáde sa nepodarí potlačiť nezávislosť Slovinska. "Desaťdňová vojna" si vyžiadala niekoľko desiatok obetí. V Chorvátsku prepukajú boje medzi Chorvátmi a etnickými Srbmi.

19. september - Juhoslovanská ľudová armáda (JNA) začína delostrelecké ostreľovanie mesta Vukovar, ktoré sa neskôr stane symbolom chorvátskeho odporu. JNA zničený Vukovar obsadí 18. novembra.

19. december - Srbskí povstalci vyhlasujú nezávislosť regiónu Krajina, ktorý tvorí takmer tretinu územia Chorvátska.

december - V Bosne, etnicky najviac zmiešanej časti bývalej Juhoslávie, sa srbská menšina v neoficiálnom referende vyslovuje proti oddeleniu od Juhoslávie.

1992 --------------------------------------------------

9. január - Karadžičova SDS vyhlasuje Republiku srbského ľudu Bosny a Hercegoviny (súčasná Srbská republika - RS)

15. január - Európske spoločenstvo (EC) uznáva nezávislosť Slovinska a Chorvátska.

29. február-1. marec - Bosnianski Moslimovia a Chorváti v referende bojkotovanom Srbmi hlasujú za nezávislosť.

6. apríl - EC uznáva nezávislosť Bosny. Karadžič vyhlasuje nezávislosť bosnianskosrbskej republiky. JNA a srbské milície zaujímajú pozície okolo Sarajeva. Začína sa obliehanie mesta, ktoré potrvá 43 mesiacov.

1993 ----------------------------------------------------

január - Stroskotanie snáh o mierové urovnanie v Bosne. Prepuká vojna medzi Moslimami a Chorvátmi, predtým spojencami proti Srbom.

1994 ---------------------------------------------------

18. marec - Washingtonská dohoda legitimizuje srbské územné zisky a v Bosne vytvára dve entity - Srbskú republiku (RS) a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH).

1995 ----------------------------------------------------

máj - Chorvátska armáda pri dvoch veľkých ofenzívach získava väčšinu územia východného Slavónska a Krajiny, odkiaľ následne uteká 150.000 chorvátskych Srbov.

11. júl - Jednotky bosnianskosrbskej armády pod velením generála Ratka Mladiča spúšťajú ofenzívu proti moslimskej enkláve Srebrenica, "bezpečnej zóne" OSN, kde sa uchýlili tisíce Moslimov. Po obsadení oblasti došlo k zmasakrovaniu viac ako 7000 moslimských mužov a chlapcov.

5. september - NATO bombarduje postavenia srbských síl v Bosne. Belehrad neprotestuje.

21. novembra - Miloševič, spoločne s prezidentmi Chorvátska a Bosny - Franjom Tudjmanom a Alijom Izetbegovičom - na leteckej základni v americkom Daytone (štát Ohio) prijíma USA sprostredkovaný mierový plán pre Bosnu.

1996 -----------------------------------------------------

17. novembrer - Srbská opozícia v komunálnych voľbách získava vládu vo viacerých významných mestách, vrátane Belehradu. Miloševičov režim odmieta uznať víťazstvo opozičnej koalície Zajedno. Nasledujú veľké demonštrácie, ktoré trvajú tri mesiace. Miloševič nakoniec ustupuje mestské rady sa dostávajú do rúk opozície.

1997 --------------------------------------------------

15. júla - Miloševič odstupuje z postu srbského prezidenta po tom, čo v úrade strávil povolené dve funkčné obdobia. Federálny parlament volí Miloševiča za prezidenta Juhoslávie.

1998 -------------------------------------------------

február - Jednotky juhoslovanskej armády a srbského ministerstva vnútra v Kosove spúšťajú ofenzívu proti novovytvorenej Kosovskej oslobodzovacej armáde (UCK), ktorá začala ozbrojenú kampaň proti belehradským silám pôsobiacim v provincii.

marec - Miloševič odmieta výzvy na medzinárodný zásah v Kosove

24. september - NATO dáva Belehradu ultimátum na zastavenie zásahu proti kosovským Albáncom. V opačnom prípade hrozí leteckými útokmi.

1999 -----------------------------------------------

18. a 19. marec - Kosovskí Albánci vo francúzskom Rambouillet podpisujú mierovú dohodu, ktorú však Juhoslávia odmieta.

24. marec - Lietadlá NATO spúšťajú útoky proti Juhoslávii, ktoré potrvajú 78 dní.

27. máj - Haagsky tribunál potvrdzuje vznesenie žaloby proti Miloševičovi. Žaloba obsahuje obvinenia zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných počas kosovského konfliktu.

10. júna - Na základe vojensko-technickej dohody z macedónskeho Kumanova NATO zastavuje bombardovanie Juhoslávie po tom, čo sa jednotky Belehradu začnú sťahovať z Kosova.

-- Bezpečnostná rada OSN prijíma rezolúciu číslo 1244, ktorou schvaľuje rozmiestnenie mierovej jednotky KFOR (pod velením NATO) v Kosove. Dokument zároveň predpokladá "rozsiahlu autonómiu" Kosova v rámci Juhoslávie, otázku konečného štatútu provincie však necháva otvorenú.

leto - opozícia bez väčšieho úspechu organizuje protimiloševičovské demonštrácie. Miloševičov režim zintenzívňuje kampaň proti nezávislým médiám.

2000 ----------------------------------------------

27. júl - Miloševič vyhlasuje 24. september ako termín volieb zväzového prezidenta a parlamentu.

26 . september - Zväzová volebná komisia oznamuje, že v prvom kole hlasovanie nezískal žiaden z prezidentských kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov. Podľa komisie kandidát opozičnej koalície Vojislav Koštunica získal 48,22 percenta, Miloševič 40,23 percenta. Opozícia oficiálne výsledky hlasovania odmieta uznať.

29. septembra - Opozícia začína kampaň štrajkov a občianskej neposlušnosti s cieľom prinútiť Miloševiča uznať volebnú porážku a odstúpiť.

5. október - Opozícia v Belehrade organizuje mnohotisícové protestné zhromaždenie. Demonštranti vtrhnú do budovy zväzového parlamentu, neskôr aj do sídla štátnej televízie. Polícia výraznejšie nezasahuje.

6. október - Miloševič uznáva volebnú porážku.

7. október - Koštunica skladá prezidentskú prísahu.

december - Srbské parlamentné voľby potvrdzujú pád Miloševičovho režimu.

2001 -----------------------------------------------

1. február - Srbský minister vnútra Dušan Mihajlovič oznamuje, že Miloševič je pod nepretržitým policajným dohľadom.

28. február - Srbská prokuratúra žiada políciu, aby preverila tvrdenia médií, podľa ktorých Miloševič predal zlato zo štátnych rezerv do cudziny a takto získané peniaze uložil na bankových účtoch zahraničných spoločností.

1. apríl - Po 36-hodinovom obliehaní polícia v skorých ranných hodinách vtrhne do Miloševičovej belehradskej rezidencie a exprezidenta zatkne. Na Miloševiča je uvalená 30-dňová vyšetrovacia väzba.

2. apríl - Hlavná prokurátorka ICTY Carla del Ponte oznamuje, že vypracovala druhý zatykač na Miloševiča, ktorý súvisí s konfliktom v Bosne.

25. máj - Srbská polícia obviňuje Miloševiča a jeho najbližších spolupracovníkov zo zakrývania dôkazov o možných vojnových zločinoch počas kosovského konfliktu.

28. jún - Deň pred dôležitou darcovskou konferenciou Miloševiča na základe rozhodnutia srbskej vlády odovzdávajú haagskemu tribunálu. Tento postup vyvoláva vo vládnej koalícii vyvoláva spor o legálnosti exprezidentovho vydania.

29. júna - Miloševiča v skorých ranných hodinách privážajú do väzenia ICTY v holandskom Scheveningene.

3. júl - Miloševič po prvý raz predstupuje pred tribunál, ktorý označuje za ilegálny. Odmieta sa vyjadriť k vzneseným obvineniam, načo sudca prikáže zaprotokolovať, že obvinený sa cíti nevinný.

27. september - Carla del Ponte podpisuje novú žalobu proti Miloševičovi za vojnové zločiny v Chorvátsku.

9. október - ICTY oznamuje potvrdenie chorvátskej žaloby.

23. novembra - ICTY obviňuje Miloševiča zo zločinov spáchaných počas vojny v Bosne. Táto žaloba obsahuje aj obvinenie z genocídy.

2002 ---------------------------------------------

9. január - V poslednom predprocesnom pojednávaní Miloševič tribunál tvrdo kritizuje, žiada o podmienečné prepustenie.

1. február - ICTY oznamuje, že všetky tri žaloby vznesené proti Miloševičovi budú predmetom spoločného procesu. Odvolacia komora tribunálu tak vyhovela žiadosti prokuratúry a zrušila decembrové rozhodnutie prvej inštancie, podľa ktorej mali byť proti exprezidentovi zorganizované dva procesy - kosovský a bosniansko-chorvátsky.

1 4 ari im

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 159
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 734
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 337
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 156
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 096
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 254
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 069
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 810
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 074
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 955

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

DOMOV

Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

Uplynulo 21 rokov od smrti Remiáša.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

ŠPORT

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

Neprehliadnite tiež

Pence považuje zahraničnú politiku USA za dôkaz obnovenia sily

Americký viceprezident vyhlásil, že svet má možnosť vidieť silu a rozhodnosť amerického prezidenta.

Pápež navrhuje riešiť krízu okolo KĽDR diplomatickou cestou

Napätie na Kórejskom polostrove eskaluje v dôsledku rozvíjania raketového a jadrového programu Severnej Kórey.

Trump považuje prvých sto dní v úrade za úspech

Americký prezident hodnotí prvých sto dní v úrade ako veľmi produktívne obdobie.

Pri útoku na sídlo sýrskych záchranárov zomrelo najmenej osem ľudí

Biele helmy zasahujú v extrémnych podmienkach, podľa AP išlo o najkrvavejší útok.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop