:
1984 - Bankár s newyorskými skúsenosťami, Miloševič vo veku 43 rokov vstupuje do politiky. Miloševič je považovaný introverta, chabého rečníka a za človeka bez charizmy. Podľa pozorovateľov hybnou silou a skutočným tvorcom Miloševičovej politiky bola jeho manželka Mira Markovičová, predsedníčka malej strany Juhoslovanská ľavica (JUL).
1986 -----------------------------------------------
15. máj - Miloševič sa stáva predsedom Zväzu komunistov Srbska (SKS). SKS sa neskôr transformoval na Socialistickú stranu Srbska (SPS), predsedom ktorej je stále Slobodan Miloševič. SPS je zastúpená v súčasnom juhoslovanskom a srbskom parlamente.
1987 -----------------------------------------------
23. september - Ivan Stambolič, Miloševičov mentor, je prinútený rezignovať na post srbského prezidenta. Funkciu následne vykonáva Miloševič. (Stambolič v lete 2000, krátko pred prelomovými voľbami, zmizol počas džogingu v Belehrade, odvtedy je nezvestný)
1989 -------------------------------------------------
február - generálny štrajk kosovských Albáncov proti plánom Belehradu zrušiť autonómiu Kosova. Pri potláčaní hnutia zahynulo 23 Albáncov a dvaja predstavitelia vládnych jednotiek.
28. marca - Srbsko ruší autonómiu Kosova a Vojvodiny z roku 1974.
1990 -------------------------------------------------
22. január - Miloševič spustil kampaň za zjednotenie všetkých Srbov v jednom štáte.
19. august - Povzbudení Miloševičom, chorvátski Srbi sa v referende vyslovia za nezávislosť "autonómnej oblasti Krajina", kam Miloševič vysiela svoje jednotky.
27. júl - Radovan Karadžič na základe iniciatívy Belehradu v Bosne a Hercegovine zakladá Srbskú demokratickú stranu (SDS).
12. december - Miloševič je, v prvých voľbách za účasti viacerých strán od druhej svetovej vojny, zvolený za srbského prezidenta.
1991 ---------------------------------------------------
25. jún - Chorvátsko a Slovinsko vyhlasujú nezávislosť.
jún - Juhoslovanskej armáde sa nepodarí potlačiť nezávislosť Slovinska. "Desaťdňová vojna" si vyžiadala niekoľko desiatok obetí. V Chorvátsku prepukajú boje medzi Chorvátmi a etnickými Srbmi.
19. september - Juhoslovanská ľudová armáda (JNA) začína delostrelecké ostreľovanie mesta Vukovar, ktoré sa neskôr stane symbolom chorvátskeho odporu. JNA zničený Vukovar obsadí 18. novembra.
19. december - Srbskí povstalci vyhlasujú nezávislosť regiónu Krajina, ktorý tvorí takmer tretinu územia Chorvátska.
december - V Bosne, etnicky najviac zmiešanej časti bývalej Juhoslávie, sa srbská menšina v neoficiálnom referende vyslovuje proti oddeleniu od Juhoslávie.
1992 --------------------------------------------------
9. január - Karadžičova SDS vyhlasuje Republiku srbského ľudu Bosny a Hercegoviny (súčasná Srbská republika - RS)
15. január - Európske spoločenstvo (EC) uznáva nezávislosť Slovinska a Chorvátska.
29. február-1. marec - Bosnianski Moslimovia a Chorváti v referende bojkotovanom Srbmi hlasujú za nezávislosť.
6. apríl - EC uznáva nezávislosť Bosny. Karadžič vyhlasuje nezávislosť bosnianskosrbskej republiky. JNA a srbské milície zaujímajú pozície okolo Sarajeva. Začína sa obliehanie mesta, ktoré potrvá 43 mesiacov.
1993 ----------------------------------------------------
január - Stroskotanie snáh o mierové urovnanie v Bosne. Prepuká vojna medzi Moslimami a Chorvátmi, predtým spojencami proti Srbom.
1994 ---------------------------------------------------
18. marec - Washingtonská dohoda legitimizuje srbské územné zisky a v Bosne vytvára dve entity - Srbskú republiku (RS) a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH).
1995 ----------------------------------------------------
máj - Chorvátska armáda pri dvoch veľkých ofenzívach získava väčšinu územia východného Slavónska a Krajiny, odkiaľ následne uteká 150.000 chorvátskych Srbov.
11. júl - Jednotky bosnianskosrbskej armády pod velením generála Ratka Mladiča spúšťajú ofenzívu proti moslimskej enkláve Srebrenica, "bezpečnej zóne" OSN, kde sa uchýlili tisíce Moslimov. Po obsadení oblasti došlo k zmasakrovaniu viac ako 7000 moslimských mužov a chlapcov.
5. september - NATO bombarduje postavenia srbských síl v Bosne. Belehrad neprotestuje.
21. novembra - Miloševič, spoločne s prezidentmi Chorvátska a Bosny - Franjom Tudjmanom a Alijom Izetbegovičom - na leteckej základni v americkom Daytone (štát Ohio) prijíma USA sprostredkovaný mierový plán pre Bosnu.
1996 -----------------------------------------------------
17. novembrer - Srbská opozícia v komunálnych voľbách získava vládu vo viacerých významných mestách, vrátane Belehradu. Miloševičov režim odmieta uznať víťazstvo opozičnej koalície Zajedno. Nasledujú veľké demonštrácie, ktoré trvajú tri mesiace. Miloševič nakoniec ustupuje mestské rady sa dostávajú do rúk opozície.
1997 --------------------------------------------------
15. júla - Miloševič odstupuje z postu srbského prezidenta po tom, čo v úrade strávil povolené dve funkčné obdobia. Federálny parlament volí Miloševiča za prezidenta Juhoslávie.
1998 -------------------------------------------------
február - Jednotky juhoslovanskej armády a srbského ministerstva vnútra v Kosove spúšťajú ofenzívu proti novovytvorenej Kosovskej oslobodzovacej armáde (UCK), ktorá začala ozbrojenú kampaň proti belehradským silám pôsobiacim v provincii.
marec - Miloševič odmieta výzvy na medzinárodný zásah v Kosove
24. september - NATO dáva Belehradu ultimátum na zastavenie zásahu proti kosovským Albáncom. V opačnom prípade hrozí leteckými útokmi.
1999 -----------------------------------------------
18. a 19. marec - Kosovskí Albánci vo francúzskom Rambouillet podpisujú mierovú dohodu, ktorú však Juhoslávia odmieta.
24. marec - Lietadlá NATO spúšťajú útoky proti Juhoslávii, ktoré potrvajú 78 dní.
27. máj - Haagsky tribunál potvrdzuje vznesenie žaloby proti Miloševičovi. Žaloba obsahuje obvinenia zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných počas kosovského konfliktu.
10. júna - Na základe vojensko-technickej dohody z macedónskeho Kumanova NATO zastavuje bombardovanie Juhoslávie po tom, čo sa jednotky Belehradu začnú sťahovať z Kosova.
-- Bezpečnostná rada OSN prijíma rezolúciu číslo 1244, ktorou schvaľuje rozmiestnenie mierovej jednotky KFOR (pod velením NATO) v Kosove. Dokument zároveň predpokladá "rozsiahlu autonómiu" Kosova v rámci Juhoslávie, otázku konečného štatútu provincie však necháva otvorenú.
leto - opozícia bez väčšieho úspechu organizuje protimiloševičovské demonštrácie. Miloševičov režim zintenzívňuje kampaň proti nezávislým médiám.
2000 ----------------------------------------------
27. júl - Miloševič vyhlasuje 24. september ako termín volieb zväzového prezidenta a parlamentu.
26 . september - Zväzová volebná komisia oznamuje, že v prvom kole hlasovanie nezískal žiaden z prezidentských kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov. Podľa komisie kandidát opozičnej koalície Vojislav Koštunica získal 48,22 percenta, Miloševič 40,23 percenta. Opozícia oficiálne výsledky hlasovania odmieta uznať.
29. septembra - Opozícia začína kampaň štrajkov a občianskej neposlušnosti s cieľom prinútiť Miloševiča uznať volebnú porážku a odstúpiť.
5. október - Opozícia v Belehrade organizuje mnohotisícové protestné zhromaždenie. Demonštranti vtrhnú do budovy zväzového parlamentu, neskôr aj do sídla štátnej televízie. Polícia výraznejšie nezasahuje.
6. október - Miloševič uznáva volebnú porážku.
7. október - Koštunica skladá prezidentskú prísahu.
december - Srbské parlamentné voľby potvrdzujú pád Miloševičovho režimu.
2001 -----------------------------------------------
1. február - Srbský minister vnútra Dušan Mihajlovič oznamuje, že Miloševič je pod nepretržitým policajným dohľadom.
28. február - Srbská prokuratúra žiada políciu, aby preverila tvrdenia médií, podľa ktorých Miloševič predal zlato zo štátnych rezerv do cudziny a takto získané peniaze uložil na bankových účtoch zahraničných spoločností.
1. apríl - Po 36-hodinovom obliehaní polícia v skorých ranných hodinách vtrhne do Miloševičovej belehradskej rezidencie a exprezidenta zatkne. Na Miloševiča je uvalená 30-dňová vyšetrovacia väzba.
2. apríl - Hlavná prokurátorka ICTY Carla del Ponte oznamuje, že vypracovala druhý zatykač na Miloševiča, ktorý súvisí s konfliktom v Bosne.
25. máj - Srbská polícia obviňuje Miloševiča a jeho najbližších spolupracovníkov zo zakrývania dôkazov o možných vojnových zločinoch počas kosovského konfliktu.
28. jún - Deň pred dôležitou darcovskou konferenciou Miloševiča na základe rozhodnutia srbskej vlády odovzdávajú haagskemu tribunálu. Tento postup vyvoláva vo vládnej koalícii vyvoláva spor o legálnosti exprezidentovho vydania.
29. júna - Miloševiča v skorých ranných hodinách privážajú do väzenia ICTY v holandskom Scheveningene.
3. júl - Miloševič po prvý raz predstupuje pred tribunál, ktorý označuje za ilegálny. Odmieta sa vyjadriť k vzneseným obvineniam, načo sudca prikáže zaprotokolovať, že obvinený sa cíti nevinný.
27. september - Carla del Ponte podpisuje novú žalobu proti Miloševičovi za vojnové zločiny v Chorvátsku.
9. október - ICTY oznamuje potvrdenie chorvátskej žaloby.
23. novembra - ICTY obviňuje Miloševiča zo zločinov spáchaných počas vojny v Bosne. Táto žaloba obsahuje aj obvinenie z genocídy.
2002 ---------------------------------------------
9. január - V poslednom predprocesnom pojednávaní Miloševič tribunál tvrdo kritizuje, žiada o podmienečné prepustenie.
1. február - ICTY oznamuje, že všetky tri žaloby vznesené proti Miloševičovi budú predmetom spoločného procesu. Odvolacia komora tribunálu tak vyhovela žiadosti prokuratúry a zrušila decembrové rozhodnutie prvej inštancie, podľa ktorej mali byť proti exprezidentovi zorganizované dva procesy - kosovský a bosniansko-chorvátsky.
1 4 ari im
