Castel Gandolfo 29. augusta (TASR) - Sedemnásť rokov po rozkole Vatikánu s "tradicionalistami" dnes pápež Benedikt XVI. po prvý raz prijal vedúceho predstaviteľa ultrakonzervatívneho hnutia, ktoré založil exkomunikovaný biskup Marcel Lefebvre.
Stretnutie s predstaveným Spoločnosti sv. Pia X. Bernardom Fellayom v pápežovej letnej rezidencii sa konalo "v atmosfére lásky k Cirkvi a želania úplného spoločenstva", uviedol hovorca Vatikánu Joaquín Navarro-Valls.
Obe strany podľa neho vedia o ťažkostiach na ceste k jednote, avšak "preukázali vôľu postupovať krok za krokom a v primeranom čase". Hovorca neuviedol ďalšie podrobnosti o schôdzke, ktorá sa konala na želanie Fellaya.
Už roky existujú snahy o zmierenie medzi Vatikánom a "tradicionalistami", ktorí neuznávajú liberalizačné reformy druhého vatikánskeho koncilu (1962-65). Podľa názoru talianskych vatikanistov je však zmier stále vecou ďalekej budúcnosti.
Fellay opustil pápežovu rezidenciu vedľajším vchodom. Ešte v minulom týždni sa objavili správy, že Vatikán chcel schôdzku pôvodne držať v úplnej tajnosti.
Lefebvre (1905-1991) založil spoločnosť sídliacu vo Švajčiarsku v roku 1969. Z Francúzska pochádzajúceho arcibiskupa v roku 1988 exkomunikovali spolu so štyrmi kňazmi, vrátane Fellaya, ktorých bez súhlasu pápeža vysvätil za biskupov. Išlo o dosiaľ posledný cirkevný rozkol.
Spoločenstvo tvrdí, že má po celom svete okolo 200.000 stúpencov, medzi nimi 450 kňazov a 180 seminaristov. Druhý vatikánsky koncil bol podľa nich "zradou katolíckej viery". Trvajú najmä na tom, aby bola omša naďalej slúžená tradičným obradom a v latinčine. Sú tiež proti ekumenizmu a akémukoľvek dialógu či spolupráci s inými náboženstvami.
Benedikt XVI. ešte ako kardinál Joseph Ratzinger tiež nesúhlasil s niektorými závermi koncilu a snažil sa odvrátiť exkomunikáciu Lefebvra. Len niekoľko mesiacov pred jeho vylúčením z cirkvi s ním podpísal protokol naznačujúci blízke zmierenie spoločenstva s Rímom. Lefebvre neskôr dohodu odmietol.
Fellay privítal aprílové zvolenie Ratzingera za pápeža s tým, že existuje "záblesk nádeje", že sa mu podarí nájsť cestu z "hlbokej krízy" v katolíckej cirkvi. Benedikta XVI. chcel na dnešnej audiencii požiadať, aby odvolal exkomunikáciu a umožnil katolíkom slúžiť omšu v latinčine bez predošlého povolenia.
Ratzinger vo svojej knihe z roku 1997 uviedol, že návrat k latinskej omši by nevyriešil problémy cirkvi, i keď podporuje jej rozšírené používanie. "Naša kultúra sa za posledných 30 rokov zmenila tak radikálne, že liturgia slúžená výlučne v latinčine by so sebou priniesla pocit cudzoty, s ktorou by sa mnohí nevedeli vyrovnať," napísal.
