Haag 11. februára (TASR) - Bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič pred ICTY čelí trom žalobám vzneseným v súvislosti s konfliktami v Chorvátsku (1991-99), Bosne (1992-95) a Kosove (1998-99).
Hlavné obvinenia vznesené proti Miloševičovi:
KOSOVO - päť bodov
Miloševič je obžalovaný, že spolu s ďalšími štyrmi spoluobvinenými sa podieľal na kriminálnych aktivitách zameraných na "vytlačenie výraznej časti albánskej populácie Kosova mimo územie provincie s cieľom udržať ju pod srbskou kontrolou".
Exprezident je podľa žaloby priamo zodpovedný za "vynútený odchod asi 800.000 albánskych civilistov z Kosova" a smrť najmenej 900 z nich, vrátane žien a detí.
Kosovská žaloba má päť bodov, štyri sa týkajú zločinov proti ľudskosti, jeden vojnových zločinov.
CHORVÁTSKO - 32 bodov
Medzi augustom 1991 a júnom 1992 sa Miloševič podľa žaloby podieľal na trestných aktivitách s cieľom vypudiť väčšinu chorvátskej populácie a zvyšku nesrbského obyvateľstva z približne tretiny územia Chorvátskej republiky, kde chcel vytvoriť nový štát ovládaný Srbmi.
Chorvátska žaloba má 32 bodov - desať zločinov proti ľudskosti a 13 porušení zákonov a pravidiel vedenia vojny a deväť vážnych porušení Ženevských konvencií. Žaloba Miloševičovi okrem iného pripisuje zodpovednosť za vyhnanie minimálne 170.000 Chorvátov a nesrbských obyvateľov, smrť stoviek nesrbských civilistov a zadržiavanie stoviek osôb v nehumánnych podmienkach.
BOSNA - 29 bodov
Najkrvavejší z balkánskych konfliktov Miloševičovi vyniesol dve obvinenia z genocídy, najvážnejšieho zločinu v jurisdikcii ICTY.
Od 1. marca do 31. decembra 1995 Miloševič podľa prokuratúry "plánoval, podnecoval k páchaniu, prikazoval, spáchal alebo inou formou pomáhal a povzbudzoval k plánovaniu zničenia - úplného alebo čiastočného - národných, etnických, rasových alebo náboženských skupín bosnianskych Moslimov a Chorvátov".
Táto kampaň spôsobila smrť najmenej 9000 osôb, medzi ktorými figurujú aj obete srebrenickej masakry, internačných táborov Keraterm a Omarska. V žalobe sa uvádza vyhnanie najmenej 268.050 nesrbských obyvateľov.
V bosnianskej žalobe Miloševič čelí aj obvineniam zo zločinov proti ľudskosti (desať bodov) a vojnových zločinov (17 bodov).
V súvislosti s kosovským konfliktom Miloševič ako prezident JZR oficiálne a prakticky kontroloval juhoslovanské jednotky pôsobiace v provincii.
Dokázanie jeho priamej zodpovednosti za zločiny v Chorvátsku a Bosne bude ťažké, keďže v čase tamojších konfliktov vykonával funkciu srbského prezidenta.
Podľa žaloby však napriek tomu mal vplyv na jednotky, ktoré bojovali proti chorvátskym a moslimským silám - t.j. jednotky juhoslovanskej armády a srbské polovojenské oddiely. Okrem toho poskytoval "finančnú, logistickú a politickú" podporu bosnianskosrbským jednotkám Radovana Karadžiča a generála Ratka Mladiča.
4 ari im
