V procese - označovanom za najdôležitejšie pojednávanie venované vojnovým zločinom od Norimbergu - Miloševič čelí obvineniam zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov vzneseným v súvislosti so všetkými balkánskymi vojnami z 90. rokov - konfliktmi v Kosove, Bosne a Chorvátsku. V spojitosti s najkrvavejším z nich - bosnianskym, ktorý si vyžiadal viac ako 200.000 mŕtvych - je Miloševič obvinený aj z genocídy.
Bývalý srbský a juhoslovanský prezident, ktorý úradoval od roku 1987 do októbra 2000, je prvou hlavou štátu obžalovanou medzinárodným tribunálom počas výkonu funkcie.
Prvú žalobu, kosovskú, vzniesla proti Miloševičovi v máji 1999 ešte počas konfliktu v provincii vtedajšia hlavná prokurátorka ICTY Kanaďanka Louise Arbourová. Chorvátsku a bosniansku žalobu predložila súčasná žalobkyňa Carla del Ponte po tom, čo nová srbská vláda exprezidenta koncom júna 2001 vydala do Haagu.
TRI ŽALOBY V JEDNOM PROCESE
Ešte pred otvorením procesu zaznamenala prokuratúra "malé víťazstvo", keď odvolacia komora ICTY na jej podnet rozhodla o tom, že všetky tri žaloby budú predmetom jedného procesu. Podľa pôvodného rozhodnutia prvej inštancie tribunálu sa mali proti Miloševičovi viesť dva oddelené procesy - kosovský a chorvátsko-bosniansky.
Obžaloba argumentuje, že všetky tri konflikty spája snaha o vytvorenie Veľkého Srbska, v ktorej zohrával Miloševič vedúcu rolu a priamo alebo nepriamo sa podieľal na spáchaných zločinoch.
Sám fakt, že Miloševič skončil pred haagskym tribunálom, je považovaný za úspech medzinárodnej justície - zatiaľ označovanej za "papierového tigra" - a úspešný priebeh procesu ešte viac posilní argumenty stúpencov vytvorenia stáleho Medzinárodného trestného dvora.
Pre prokuratúru však môže byť ťažké dokázať Miloševičovu zodpovednosť za jemu pripisované zločiny. Exprezident a jeho najbližší spolupracovníci veľa príkazov vydávali len ústne a podľa pozorovateľov sa veľmi starostlivo snažili zahladiť stopy rozhodnutí, ktoré ich mohli prepojiť so zločinmi.
V tejto súvislosti sa veľký význam pripisuje výpovediam svedkov. V Belehrade sa pred procesom objavili špekulácie o tom, že viacerí predstavitelia bývalého vedenia mohli ponúknuť svoju výpoveď výmenou za amnestiu, dokonca za novú identitu v iných častiach sveta.
MILOŠEVIČ ZREJME VSADÍ NA POLITICKÝ DISKURZ
Slobodan Miloševič odmieta uznať legitimitu ICTY, odmietol sa vyjadriť k vzneseným žalobám, ktoré označil za "politický pamflet" a odmietol vymenovať svojich obhajcov.
Z jeho vystúpení počas predprocesných pojednávaní a z vyjadrení jeho belehradských právnikov možno očakávať, že proces využije na politický diskurz, v ktorom obviní NATO z vyvolania kosovského konfliktu s cieľom destabilizovať a ovládnuť Balkán.
V rámci taktiky sa Miloševič pokúsi prezentovať obvinenia proti svojej osobe ako obvinenia proti celej Juhoslávii, resp. Srbsku. Očakáva sa, že sa bude prezentovať ako mierotvorca a bojovník za zachovanie bývalej Juhoslávie.
Miloševičov právnik Zdenko Tomanovič oznámil, že exprezident chce pred tribunál predvolať viacerých západných politikov a diplomatov, ktorí boli aktívni v čase balkánskych vojen - špekuluje sa o bývalom americkom prezidentovi Billovi Clintonovi, bývalej šéfke americkej diplomacie Madeleine Albrightovej, britskom premiérovi Tonym Blairovi, americkom sprostredkovateľov Richardovi Holbrookovi, nemeckom kancelárovi Gerhardovi Schröderovi, francúzskom prezidentovi Jacquovi Chiracovi.
Miloševič ako právneho poradcu angažoval francúzskeho advokáta Jacqua Vergésa, medzi ktorého najznámejšími klientmi figuruje bývalý šéf gestapa v Lyone Klaus Barbie a terorista Illich Ramirez Sanches, známy ako Carlos Šakal. Vergés (76) zastupovaním neslávne známych osôb využíva na spúšťanie vlastných politických útokov proti, ako tvrdí, pokrytectvu Západu a arogantnej aplikácii "spravodlivosti víťazov".
Očakáva sa, že proces proti Miloševičovi bude trvať asi dva roky. Predmetom pojednávania bude najprv kosovská žaloba, po ktorej budú nasledovať žaloba bosnianska a chorvátska.
4 3 5 ari im
