AMSTERDAM, BRATISLAVA. Holanďania sa v stredu vydajú k volebným urnám už druhýkrát za posledné dva roky. Podľa prieskumu agentúry Verian a televíznej relácie Een Vandaag z minulého týždňa pritom 47 percent holandských voličov ešte stále nevie, koho voliť.
Holandský premiér Dick Schoof vyhlásil parlamentné voľby, v ktorých súperí 27 strán o 150 kresiel po tom, čo 3. júna padla holandská vláda pre nezhody okolo azylovej politiky. Počet strán v Holandsku predstavuje historické maximum, zatiaľ čo dôvera verejnosti v politiku je na historickom minime.
„Hlavnou starosťou Holanďanov je v posledných rokoch nedostatok dostupného bývania. Okrem toho sa ľavicoví voliči obávajú aj klimatickej zmeny, kým pravicoví voliči hovoria skôr o strachu z migrácie,“ vysvetľuje pre denník SME politológ Hans Vollaard z Univerzity v Utrechte.
V súčasnosti sa zdá, že zo stredajších parlamentných volieb by mohli ťažiť predovšetkým tradičné umiernené strany, pretože nedávne obdobie nestability poháňa holandských voličov v snahe o návrat k normálu, uvádza think-tank Chatham House s tým, že výsledná „stredová“ koalícia sa v každom prípade ocitne pred náročnou úlohou.
Parlamentné voľby v roku 2023 rámcovala primárne migrácia, no súčasnej kampani nedominuje žiadna konkrétna téma. Popri migrácii a nedostupnosti bývania je dôležitou témou aj zdravotná starostlivosť.
V článku sa dočítate:
- Ako vládla posledná holandská vláda.
- Kto spôsobil pád Schoofovej koalície.
- Prečo si Holanďania vážia Geerta Wildersa.
Už bez Wildersa
Posledná holandská vláda vydržala iba 11 mesiacov. Schoofovu koalíciu pritom od začiatku brzdila neskúsenosť, tri zo štyroch strán nikdy predtým nevládli. Časom však na povrch vyplávali aj hlboké rozdiely medzi koaličnými partnermi, ktoré iba podčiarkli všeobecnú nestabilitu na politickej scéne.
Holandská vláda za svoj krátky čas pri moci presadila málo zákonov a žiadna zo strán nebude podľa analytikov spomínať na svoje vládnutie s láskou, píše Chatham House.
Schoofova koalícia vznikla po tom, ako v parlamentných voľbách v roku 2023 zvíťazil krajne pravicový populista Geert Wilders, ktorý predsedá Strane slobody (PVV). Wilders bol však aj napriek úspešnému výsledku v podobe 37 kresiel nútený svoju kandidatúru na holandského premiéra stiahnuť, pretože s ním holandskí politici odmietali spolupracovať.
Wilders sa premiérom nestal, no jeho PVV sa stala najväčším koaličným partnerom.
Takmer po roku však Wilders holandskú vládu nakoniec zvrhol, keď PVV opustila koalíciu, pretože ostatné koaličné strany odmietli podporiť Wildersov návrh na prísnejšiu migračnú politiku.
Očakáva sa, že PVV v stredu príde o niekoľko kresiel, ale pravdepodobne zostane na vedúcom poste. Podľa prieskumov Wilders získa približne 34 kresiel, čo by znamenalo, že v parlamentných voľbách znova vyhrá.
Týždeň pred voľbami vedie v prieskumoch Wildersova Strana slobody Čítajte Opakovaný úspech PVV má podľa politológa pádny dôvod. „Wilders šikovne spojil tému nedostatku bývania s témou migrácie, pričom z problému obvinil žiadateľov o azyl,“ hovorí Vollaard.
Ústredným bodom Wildersovej kampane je boj proti „zošalenej ideológii woke“ ľudí. Takmer všetky ostatné strany však už vylúčili formovanie ďalšej koalície s Wildersom, čo znamená, že PVV pravdepodobne nebude zastávať významnú úlohu v koaličných rokovaniach.
Pre zvyšné tri strany, ktoré tvorili Schoofovu vládu, však situácia vyzerá oveľa horšie.
Farmársko-občianske hnutie (BBB) a Nová spoločenská zmluva (NSC) zrejme stratia väčšinu svojich kresiel, zatiaľ čo Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) môže skončiť až na piatom mieste.
VVD si v minulosti pod vedením bývalého holandského premiéra Marka Rutteho zabezpečila štyri volebné víťazstvá po sebe. Rutte od roku 2024 zastáva post generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie (NATO).
Vyjadrenie obáv
Holandskí voliči majú za posledné desaťročia podľa Vollaarda pomerne stabilné politické preferencie. Holanďania spadajú zhruba do troch blokov - ľavicového, stredového so sklonom k pravici a krajne pravicového. Príslušné strany následne súperia o prerozdelenie ľudí v daných blokoch.
„To znamená, že voliči majú množstvo možností, a preto voľbu odkladajú. Často sa rozhodnú až v deň volieb,“ vraví politológ.
Miesta v holandskom parlamente sa rozdeľujú vydelením celkového počtu hlasov počtom kresiel. Každá strana, ktorá získa dostatok hlasov aspoň na jedno kreslo, sa dostane do parlamentu.
„V dôsledku systému volebnej proporcie je holandský parlament dosť roztrieštený, ale Holanďania vnímajú ako spravodlivé, že percentá hlasov zodpovedajú percentu kresiel. Je nepravdepodobné, že by sa v Holandsku zaviedol väčšinový systém, ktorý je napríklad v Spojenom kráľovstve,“ vysvetľuje Vollaard.
Po populistickom experimente sa teraz zdá, že Holanďania hľadajú stabilitu. To bude pravdepodobne znamenať, že na rozdiel od prevládajúcich trendov vo zvyšku Európy sa tradičné strany vrátia, uvádza Chatham House. Nejde však o rozhodujúce víťazstvo nad pravicovým populizmom, upozorňuje think-tank.
Holandská vláda stratila väčšinu, Wilders oznámil odchod z koalície Čítajte Vollaard predpovedá, že po voľbách možno očakávať určitý druh spolupráce medzi štyrmi tradičnými stranami – GroenLinks-PvdA (zelení a labouristi), CDA (kresťanská demokracia), D66 (demokrati) a VVD (Ľudová strana za slobodu a demokraciu).
Prieskum verejnej mienky udeľuje GroenLinks-PvdA približne 23 kresiel, pričom rovnaký odhad platí aj pre CDA. D66 zase získava približne 16 kresiel, zatiaľ čo VVD okolo 15 kresiel. Výsledky parlamentných volieb sa objavia v noci zo stredy na štvrtok.
„Existujú diskusie o zavedení volebného prahu, ale to by situáciu nevyriešilo, pretože hlavným problémom je, že Holandsko už nemá veľké strany, ktoré sú kľúčové pre zabezpečenie väčšiny,“ vraví politológ. Ďalším problémom sú samotné štiepenia medzi politikmi, ktoré spôsobujú rýchle vytváranie nových strán.
Vollaard vo všeobecnosti očakáva, že nasledujúca koalícia prinesie nejaký druh stability, pretože strany vedúce v prieskumoch majú skúsenosti s riadením krajiny, ale zároveň pochybuje o vytvorení stabilnej politickej scény.
„Aj keď bude nová vláda potichu prijímať opatrenia na riešenie problémov v rámci klimatickej zmeny či migrácie, hrozí, že vyvolá vlnu nevôle medzi voličmi krajnej pravice. Wilders je síce v holandskej spoločnosti hlboko nepopulárny, ale voliči PVV si ho vážia, pretože prezentuje obavy holandských občanov spôsobom, ktorý je pre Holanďanov zrozumiteľný,“ dodáva politológ. „Ľudia jednoducho túžia po tom, aby politici zreteľne vyjadrili ich obavy.“
