Premiérka, ktorá chcela mať aj súkromný život. Keď sa fínska politička SANNA MARIN postavila na čelo vlády, Helsinki čakali náročné momenty - zvládnutie pandémie Covidu-19 a nová bezpečnostná realita po ruskom vpáde na Ukrajinu.
Jej pôsobenie však napriek tomu zarámcoval "škandál", keď sa na verejnosť dostalo video, na ktorom tancuje a zabáva sa. Ako premiérka sa ocitla pod verejným tlakom, zároveň sa stala stredobodom diskusie o tom, či by pobúrenie bolo rovnaké, keby bola mužom.
"Európske krajiny si musia uvedomiť, že Rusko neútočí len na Ukrajinu, ale na celý náš kontinent, naše hodnoty a spôsob života. A nezastaví sa na ukrajinských hraniciach. Ak dovolíme Rusku zvíťaziť, bude pokračovať ďalej," povedala denníku SME. Sanna Marin v Bratislave vystúpila na konferencii Slovenskej sporiteľne BIKOSS25.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo fínska expremiérka odkazuje ženám po svojej politickej kariére,
- ako čelila verejnému pohoršeniu pre tancovanie,
- ako sa menila fínska verejná mienka ohľadom vstupu do NATO,
- aké bezpečnostné výhľady má pred sebou Ukrajina a prečo je to dôležité pre celú Európu.
Čo by ste označili za najdôležitejšiu lekciu z vašej politickej kariéry, ktorú by ste chceli odovzdať ostatným ľuďom?
Jedna z vecí, ktoré som sa naučila pomerne skoro, je, že musíte robiť ťažké rozhodnutia aj v situáciách, keď nemáte k dispozícii všetky informácie. Bola som premiérkou len tri mesiace, keď prišla pandémia. Na začiatku sme vôbec nevedeli, ako sa vírus správa, ako mutuje a aké škody môže napáchať. Napriek tomu sme museli robiť bezprecedentne odvážne rozhodnutia. To je pre mňa kľúčová lekcia – nemôžete čakať na moment, keď bude všetko pripravené a dokážete sa dokonale rozhodnúť.
Je ilúziou myslieť si, že budete mať vždy k dispozícii všetky informácie. Preto chcem ľudí povzbudiť, aby mali odvahu, rozhodovali sa a zároveň prijali fakt, že môžu urobiť chyby. Treba si ich priznať a neskôr, keď získate viac poznatkov, ich napraviť. Presne to robila naša vláda počas pandémie – zakaždým, keď sme dostali nové informácie od zdravotníckych úradov alebo nové vedecké štúdie, prispôsobili sme im našu stratégiu. Aj vďaka tomu sa nám podarilo pandémiu zvládnuť relatívne úspešne. Vždy sme sa snažili zostať pokorní voči situácii a hrozbe, ktorá prichádzala zvonka.
Keď politik urobí chybu, asi má len veľmi obmedzený priestor na opravu. Aké ťažké je priznať a napraviť chybu, keď ste politikom?
Samozrejme, závisí to od toho, o akú chybu ide. V demokratických krajinách sú voľby a tie vždy znamenajú súd občanov. Myslím si, že politik môže urobiť chybu, ale musí prijať realitu – že ľudia rozhodnú. Je ťažké porovnávať rôzne typy chýb, pretože sú veľmi odlišné svojou povahou, ale v demokratickom systéme nakoniec rozhodujú občania.
Z osobného hľadiska – bola politika pre vás dobrým a pozitívnym obdobím života?
Do svojej politickej strany som vstúpila, keď som mala niečo vyše dvadsať rokov. Vstúpila som do politiky, pretože som chcela meniť svet a cítila som, že mnohí vtedajší lídri nerobia dosť pre témy, na ktorých mi záležalo – ľudské práva, klimatickú zmenu, stratu biodiverzity, práva menšín či rovnosť. Chcela som prispieť k zmene a som veľmi šťastná, že som mohla slúžiť svojej krajine a pracovať na týchto témach. Som za to vďačná.
Dnes som už mimo každodennej politiky, no stále sa venujem politickým otázkam. Moja vášeň meniť svet a bojovať za hodnoty, ktoré ma pôvodne priviedli do politiky, sa nezmenila. Stále je pred nami veľa práce.
Keď ste spomenuli COVID, nedá sa obísť ani vaša „kauza“ – tanec a všetko, čo sa okolo toho strhlo - ak by to bol muž, bola by verejnosť rovnako prísna? Môže sa žena na tak vysokej politickej pozícii vôbec vyhnúť takejto prísnej kontrole?
Napísala som knihu, ktorá vyjde 4. novembra vo viacerých krajinách, vrátane Slovenska, kde vyjde budúci rok. Celá jedna kapitola je venovaná mojim „škandálom“ a tomu, aké to bolo. Neboli to politické, ale skôr morálne škandály – otázky typu, či sa môžem správať určitým spôsobom, vyzerať určitým spôsobom, či je to vhodné. Mali silný moralistický podtón. S niečím podobným sa stretáva mnoho žien – nielen v politike, ale aj v iných profesiách.
Chcem poslať jasný odkaz všetkým ženám: máte právo byť samy sebou na sto percent. Máte právo pracovať, mať kariéru, zastávať vedúce pozície. Môžete byť silné, talentované, profesionálne – a zároveň máte právo byť aj samy sebou v osobnom živote. Byť dcérami, matkami, priateľkami. Máte právo na osobný život, na súkromie a na to, aby ste boli autentické.
Pri mužoch sa to nikdy nespochybňuje. Nikto sa muža nepýta, ako môže vykonávať svoju funkciu, keď bol včera na futbale a pil pivo s kamarátmi, alebo ako môže byť lídrom, keď má doma malé dieťa. Chcem len, aby ženy mali rovnaké možnosti, aké muži vždy mali. A myslím si, že ženy by sa mali navzájom podporovať.
