BUENOS AIRES, BRATISLAVA. Malo to byť de facto referendum o takmer dvoch rokoch vlády kontroverzného argentínskeho prezidenta Javiera Mileiho, ktorý je v polovici svojho mandátu.
Parlamentné voľby v Argentíne poznačili prezidentove radikálne škrty v štátnej správe, nekonvenčný prístup aj obavy z recesie. Voľby sa však skončili prekvapivo jasným víťazstvom Mileiho libertariánskej koalície La Libertad Avanza, ktorá získala 40,7 percenta hlasov.
„Som kráľ a elity sú mojím krmivom,“ skandoval v nedeľu Milei pred stovkami podporovateľov na pódiu v Buenos Aires. „Teraz sa sústredíme na realizáciu reforiem, ktoré Argentína potrebuje pre svoj definitívny vzlet, aby sa opäť stala veľkou,“ dodal. Milei pritom kopíroval heslo „urobme Ameriku opäť veľkou“ z dielne amerického prezidenta Donalda Trumpa – ktorý ho označil za svojho „najobľúbenejšieho prezidenta“.
Trump patril medzi prvých gratulantov argentínskeho prezidenta, pričom výsledok parlamentných volieb označil za „drvivé víťazstvo“ La Libertad Avanza. Opozičná perónistická strana Fuerza Patria získala 34 percent.
Účasť na voľbách, ktorá je v Argentíne povinná, v nedeľu v každom prípade dosiahla iba 68,4 percenta, čo je od návratu k demokracii v Argentíne v roku 1983 historické minimum.
V článku sa dočítate:
- čo znamená výsledok argentínskych parlamentných volieb,
- ako vyzerali dva roky Mileiho administratívy,
- čo by sa mohlo Mileimu vypomstiť.
Posilnená pozícia
Prieskumy pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami boli zmiešané, pričom niektoré naznačovali, že perónisti z Fuerza Patria Mileiho porazia.
Perónizmus je argentínske politické hnutie založené na myšlienkach bývalého argentínskeho prezidenta Juana Peróna, ktorý povyšoval kolektivizmus nad individualizmom, pričom sa opieral predovšetkým o podporu robotníckej triedy.
La Libertad Avanza, strana prezidenta, ktorý v kampani pred dvoma rokmi prezentoval radikálne škrty aj s motorovou pílou na pódiu, nakoniec vyhrala – zrejme aj vďaka tomu, že americký prezident podmienil záchranný balík pre Argentínu vo výške 40 miliárd dolárov práve jeho víťazstvom.
„Argentína dala Mileimu veľmi silnú podporu. Argentínsky prezident má teraz veľkú príležitosť splniť svoje sľuby,“ povedal pre denník The Financial Times politický konzultant Sergio Berensztein.
Milei však podľa Berenszteinových slov stále musí preukázať flexibilitu, pokoru a schopnosť dohodnúť sa s opozíciou, aby schválil kľúčové reformy, keďže jeho strana nemá v oboch komorách Kongresu väčšinu.
Výsledok teda síce nezabezpečil Mileimu väčšinu v Kongrese, v ktorom vládnu perónisti, ale na politickej scéne posilnil jeho pozíciu.
Vo voľbách sa bojovalo o 127 z 257 kresiel v dolnej komore a tretinu senátu, teda 24 zo 72 kresiel. Mileiho strana získala 64 kresiel v dolnej komore a 13 kresiel v senáte.
Argentínska vláda pritom pred voľbami zmierňovala očakávania, keďže ešte v septembri Milei utŕžil ťažkú porážku v provinčných voľbách v Buenos Aires, kde prehral s perónistami o 14 percentuálnych bodov.
Milei považuje Trumpa za záchrancu USA a sveta Čítajte Trumpova intervencia
Argentínu v histórii pravidelne sužovali hospodárske krízy a argentínski voliči po rokoch, keď nasledovali ľavicový populizmus v podobe perónistického hnutia, teraz presedlali na jeho pravicovú verziu, uvádza The Guardian. Libertariáni sa v Argentíne sústreďujú najmä na obhajobu voľného trhu.
Milei je zároveň učebnicový príklad charizmatického populistu, ktorý v mene ľudu sľubuje, že prevezme kontrolu nad ekonomikou z rúk establišmentu, vysvetľuje britský denník. Aj tieto charakteristiky ho spájajú s americkým prezidentom Trumpom.
Podľa analytikov je výsledok parlamentných volieb prekvapivý najmä preto, lebo popularitu vládnucich libertariánov podkopali obvinenia z korupcie, v ktorých figuruje sestra argentínskeho prezidenta Karina Mileiová, ale tiež prebiehajúca hospodárska kríza.
Milei pred dvoma rokmi odštartoval svoj nástup do prezidentského úradu so škrtmi vo výdavkoch, pričom zrušil tisíce pracovných miest a zmrazil investície do kľúčovej infraštruktúry vrátane vzdelávania či zdravotníctva.
Časom úspešne znížil infláciu, ktorá v roku 2023 presahovala 200 percent, na približne 30 percent. Nasledoval však prudký pokles kúpnej sily, čo spôsobilo, že Argentína prišla o 250-tisíc pracovných miest a približne 18-tisíc podnikov zatvorilo.
V rámci snahy o udržanie inflácie na nízkej úrovni argentínska vláda zvyšovala hodnotu pesa, pričom premrhala svoje dolárové rezervy. Eventuálne sa nakoniec obrátila na Trumpa, ktorý Mileimu prišiel na pomoc so záchranným balíkom vo výške 40 miliárd dolárov.
Hrozbu menovej krízy odvrátila práve finančná intervencia od Trumpa, keďže aj pre korupčné škandály finančné trhy stratili dôveru v Mileiho reformy.
Názory na pomoc americkej vlády sa medzi Argentínčanmi líšia, ale podľa mnohých išlo o zasahovanie do parlamentných volieb. Podľa ďalších by sa podpora USA zase mohla Mileimu vypomstiť.
Opatrenia, ktoré aj samotný Milei označuje za šokovú terapiu, podľa denníka Wall Street Journal prinavrátili tretej najväčšej ekonomike Latinskej Ameriky určitú dôveryhodnosť. Každý tretí človek tu však stále žije v chudobe.
