WASHINGTON, BRATISLAVA. Od rozpustenia Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID) prešlo už niekoľko mesiacov, ale celkový dopad rozhodnutia americkej vlády, ktorá bola najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci na svete, sa ešte úplne nezhmotnil.
Zmena však spôsobila, že tisíce programov na celom svete prišli o finančné prostriedky, bez ktorých už nedokážu ďalej operovať. V humanitárnych organizáciách následne došlo k masovému prepúšťaniu zdravotníkov a rušeniu vzdelávacích programov či prebiehajúcich výskumov.
„Opísal by som to ako dramatický humanitárny krach – z finančného hľadiska –, ktorý nastal v podstate cez noc. Myslím si, že ľudia očakávali významnú zmenu v americkej politike, ale spôsob, akým to nakoniec urobila administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa, a najmä Elon Musk, bol veľmi sadistický,“ vraví pre denník SME výskumník Hugo Slim, ktorý sa na Oxfordskej univerzite špecializuje na humanitárnu pomoc.
„Trumpova administratíva to mohla urobiť postupne, čo by umožnilo spoločnostiam závislým od americkej pomoci prispôsobiť sa. Namiesto toho to však urobila rýchlo a podľa môjho názoru nešetrne. Ako gilotína,“ vysvetľuje akademik, ktorý sa vo štvrtok zúčastnil medzinárodnej konferencie Ambrela Development Forum 2025 v Bratislave. „Dramaticky to zmenilo sektor pomoci. Je to podľa mňa škoda.“
V článku sa dočítate:
- čo ukazuje nová štúdia o výsledkoch USAID za posledných 20 rokov,
- aký dopad majú škrty USAID na spoločnosti,
- prečo musia humanitárne organizácie zmeniť svoj prístup.
Dopad škrtov
Humanitárni pracovníci dodnes žiadajú Spojené štáty o prehodnotenie škrtov. Podľa štúdie publikovanej v časopise Lancet môže ukončenie USAID do roku 2030 spôsobiť minimálne 14 miliónov úmrtí.
Trumpova administratíva sa však opiera o tvrdenie, že USAID nesprávne minula miliardy finančných prostriedkov a „od konca Studenej vojny“ nepriniesla skoro žiadne výsledky.
Argument je však v rozpore s novou štúdiou, ktorá uvádza, že programy USAID za posledné dve desaťročia zachránili cez 90 miliónov životov.
„Je [USAID] dobrým využitím zdrojov? Zistili sme, že priemerný [americký] daňovník prispieval USAID približne 18 centmi denne,“ hovorí pre rozhlas NPR výskumník James Macinko, ktorý sa na Kalifornskej univerzite venuje zdravotnej politike. „Za malú sumu sme to dokázali premeniť na záchranu až 90 miliónov úmrtí na celom svete.“
Škrty v posledných mesiacoch v rámci potravinovej pomoci zasiahli predovšetkým africké krajiny ako sú Keňa, Južná Afrika, Sudán, alebo Nigéria, ale tiež ázijské štáty ako sú Afganistan či Jemen.
V súčasnosti potrebuje humanitárnu pomoc približne 19 miliónov Jemenčanov, pričom v potravinovej neistote žije v dôsledku občianskej vojny asi 17 miliónov ľudí. Hladomor zažíva tiež cez 637-tisíc Sudáncov, ohrozených je aj ďalších osem miliónov sudánskych obyvateľov.
V prípade globálneho zdravia utrpeli predovšetkým africké štáty ako Keňa, Pobrežie Slonoviny, Namíbia, Angola, Malawi a Tanzánia, kde došlo k prepusteniu tisícov zdravotníkov v oblasti prevencie a intervencie pri šírení vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV), ktorý často vedie k syndrómu získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS).
Tanzánia, kde žije 1,7 milióna ľudí s HIV/AIDS, prišla o viac ako päťtisíc zdravotníkov, čo významne ohrozuje tanzánsku spoločnosť.
HIV/AIDS však trápi aj ázijské krajiny ako sú Indonézia, Filipíny a Mjanmarsko, ktoré tiež bojujú so šírením malárie.
Najvyšší súd povolil Trumpovi zmraziť zahraničnú pomoc vo výške štyroch miliárd Čítajte Filipínska spoločnosť napríklad zažíva alarmujúci nárast prípadov HIV/AIDS. S ochorením žije odhadom 140-tisíc Filipíncov, ale iba 90-tisíc má prístup k účinnej liečbe.
Haiti zase v dôsledku zastavenia humanitárnej pomoci odhaduje mesačný nárast prípadov HIV/AIDS o 30 až 50 percent.
Podlomené zdravie však ohrozuje aj Európu, kde pozastavenie humanitárnej pomoci obmedzilo ukrajinskú zdravotnícku infraštruktúru. Ukrajina má vysoký počet prípadov tuberkulózy (TBC), pričom pre škrty skončili viaceré vzdelávacie programy o TBC aj prebiehajúci výskum, laboratória zase hlásia nedostatok vybavenia a problém je aj s dodávkou liekov.
Skončila sa aj humanitárna pomoc určená utečencom a migrantom. Na ázijskom kontinente prúdila predovšetkým do Thajska, Indonézie a Bangladéša, kde žijú tisíce Rohingov, ktorí pred etnickým násilím utiekli z Mjanmarska.
V thajskom tábore bola nedávno zrušená všetka potravinová pomoc, čo ovplyvnilo cez 80 percent osôb.
A problém sa týka tiež Afriky. Čad, do ktorého utieklo 760-tisícov sudánskych utečencov, prišiel o financovanie humanitárnych programov, ktoré fungovali v pohraničných oblastiach.
Na americkom kontinente sa situácia zhoršuje predovšetkým v Mexiku, Hondurase a Kolumbii.
Honduras pre škrty prišiel o 75 percent humanitárnych pracovníkov, takže štát nedokáže poskytovať pomoc takmer 9,8 miliónu Hondurasanov v núdzi. Kolumbiu škrty ovplyvnia v rámci pomoci určenej pre 2,8 milióna Venezuelčanov, ktorý z domoviny utiekli pred ekonomickým kolapsom a politickým prenasledovaním.
Dopad škrtov však americký kontinent významne pocíti aj v rámci drog, nakoľko škrty zasiahli program v Mexiku, ktorý pomáhal mexickým úradom v boji proti drogám.
Nový vek realizmu
Slim, ktorý je autorom kníh Humanitarian Ethics: A Guide to the Morality Aid in War and Disaster či Essays in Humanitarian Action, však upozorňuje, že zmenu nespôsobili výlučne Američania, ale tiež Briti, Švajčiari, Holanďania a ďalšie európske mocnosti.
„Začalo to ešte predtým, keď všetci znížili svoj rozpočet na humanitárnu pomoc, pretože chceli zvýšiť svoj rozpočet na obranu.“
Akademik vysvetľuje, že ide o trend, ktorému sa humanitárne organizácie postupne prispôsobujú, ale úplná zmena je časom nevyhnutná.
„Musia znížiť svoju byrokraciu. Musia tiež urobiť ťažké rozhodnutia ohľadom toho, kde budú pomáhať, ale tiež v tom, komu budú pomáhať. Pôjde o dramatickú zmenu.“
Aj systém Organizácie Spojených národov (OSN) už znížil svoj cieľový počet ľudí v núdzi, ktorým zamestnanci OSN dokážu pomôcť, z 300 miliónov na sto miliónov, vysvetľuje Slim.
„V istom bode to však kladie predovšetkým výzvu africkým či ázijským spoločnostiam, aby si povedali: Musíme byť sebestační a spravovať naše územia, organizovať naše rozpočty a chrániť našich ľudí vlastnými prostriedkami.“
Zmýšľanie nad humanitárnou prácou sa tak podľa výskumníka musí zmeniť, aby organizácie dokázali reagovať nielen na realitu súčasnosti, no aj na technologický pokrok. Aj princíp neutrality, ktorý v minulosti patril medzi kľúčové princípy humanitárnej práce, by mali organizácie prehodnotiť, keďže určité situácie si vyžadujú rázny postoj.
„Všetky humanitárne organizácie by si podľa mňa mali uvedomiť, že sú v novom veku realizmu. Obdobie utopického myslenia o humanitárnej pomoci pre všetkých na svete sa už jednoducho skončilo. Teraz sa musia zamerať na tých najzraniteľnejších ľudí, ktorí to skutočne potrebujú.“
Slim však upozorňuje aj na problém, ktorý v médiách často zatieňuje vojna.
„Obrovská núdzová situácia, ktorá prichádza na celú Zem, je klimatická zmena. Humanitárni pracovníci už spolupracujú s vládami aj komunitami na ochrane ľudí pri povodniach, požiaroch, aj výkyvoch počasia,“ dodáva s tým, že práve to je kľúčová výzva pre nasledujúce roky.
