ATÉNY. V Grécku prestala premávať mestská aj medzimestská doprava, školy zostali zavreté, z prístavov nevyrazili žiadne lode. Grécko v utorok a stredu ochromil 24-hodinový generálny štrajk. Už druhý v tomto mesiaci.
Spúšťačom je balík ekonomických reforiem, ktorý predostrela vláda pod vedením pravicovej a ekonomicky liberálnej strany Nová demokracia.
Reformy majú umožniť Grékom prácu až do veku 74 rokov a uvoľniť reštrikcie tak, aby umožnili trinásť pracovných hodín za jeden deň a u jedného zamestnávateľa.
Uvoľnenie pracovného práva sprevádzajú kompenzácie a poistky, no odbory sú napriek tomu nespokojné.
"Ak majú rodičia pracovať trinásť hodín denne, predstavte si tú emočnú a psychickú daň, ktorú si to vyberie na ich deťoch, ktoré ledva uvidia svojich rodičov a keď ich uvidia, budú vyčerpaní," povedala Violeta Galanopoulou, predáčka učiteľských odborov, pre stanicu France 24.
Vláda chce reformou posilniť súkromný sektor hospodárstva a ponúknuť viac flexibility.
Opatrenia na uvoľnenie pracovného trhu sú jedným z dozvukov hospodárskej krízy, ktorá Grécko zachvátila ešte v roku 2009.
V článku sa dočítate:
- Čo má priniesť reforma gréckeho pracovného práva,
- čo o nej hovorí vláda a čo jej odporcovia,
- do akej miery sa Grécko stihlo zotaviť z hodpodárskej krizy.
Trinásť hodín denne?
Reforma, o ktorej by grécky parlament mal nakoniec hlasovať vo štvrtok dopoludnia, sa do médií dostala pod heslom trinástich pracovných hodín denne.
Hoci odbory proti takejto zmene protestujú, Grécko by ani v prípade schválenia zákona neprešlo na trinásťhodinový pracovný čas. Otvorilo by mu to však možnosti.
"Výraz trinásťhodinový pracovný deň naznačuje, že budeme všetci pracovať trinásť hodín každý deň. Je to pravda? Môže sa to stať každý deň? Odpoveď je nie. Môže sa to stať maximálne 37 dní do roka alebo tri dni do mesiaca. A musí s tým súhlasiť zamestnanec," cituje magazín Politico ministerku práce Niki Kerameusovú.