All in all you're just another brick in the wall, spievali Pink Floyd.
Štát rozhoduje, v akom veku pôjdu deti do školy, čo sa budú učiť a koľko času tam strávia. Štát vyberá aj učiteľov. Ak chcú rodičia, aby ich deti navštevovali súkromnú školu, táto musí spĺňať štátne kritériá. Ak rodičia nesúhlasia s podmienkami štátnych byrokratov, deti im budú odňaté.
Argumentácia štátneho aparátu je nasledovná: demokratická väčšina pravidelne určuje okrem iného aj stratégiu systému vzdelávania. Vzdelávanie zabezpečené štátom je preto v záujme verejného blaha.
Čo je to však za logiku, že štát považuje rodičov za dostatočne inteligentných na to, aby robili rozhodnutie o mnohých rozmanitých problémoch obsiahnutých v hlasovaní, ale nie dosť bystrých na to, aby vedeli rozhodnúť o veciach, ktoré majú priamo pred očami?
Štátne školy nie sú financované dobrovoľne, ale pomocou násilného vyvlastňovania. Povinná školská dochádzka je únosom, povinné osnovy sú indoktrináciou. Štátne školstvo je monopolistickou službou a je preto nemožné určiť jeho efektivitu.
Azda najsilnejším dôkazom chabej úrovne štátneho vzdelávania je preto fakt, že štátne školy stále existujú. Už to, že štátne školy existujú a sú verejnosťou akceptované či dokonca kladne hodnotené, učí deti považovať štátne vlastníctvo za morálne ospravedlniteľné.
Zrušenie štátneho monopolu na vzdelávanie na všetkých úrovniach je preto podstatným krokom k slobodnejšej spoločnosti.
valent.blog.sme.sk
