Daniela Hivešová-Šilanová. V rámci projektu 1000 žien pre Nobelovu cenu mieru je na toto prestížne ocenenie nominovaná ako jedna z dvoch Sloveniek. FOTO PRE SME - VERONIKA JANUŠKOVÁ
Daniela Hivešová-Šilanová je jednou z dvoch Sloveniek nominovaných na Nobelovu cenu mieru. Bratislavčanka, ktorá žije s vlastného rozhodnutia v Prešove. Spisovateľka, ktorá zasvätila Rómom najväčšiu časť svojho života.
Východniarka
Na východ republiky ju pritiahlo divadlo a láska. "Ako vysokoškoláčka som šla s divadlom na Akademický Prešov. A ako to už má byť, zaľúbila som sa do porotcu, dokonca do režiséra operiet. Hotová telenovela," smeje sa pani Daniela.
Jej prvým zamestnaním na východe boli prešovské Závody priemyselnej automatizácie. "Práve tam som sa zoznámila s Rómami. Urobili sme si tam prvé Divadielko cigánskej poézie, hudby a tanca, ktoré ‚gádžom' prezentovali svoju kultúru. Chodievali sme aj na súťaže, kde sme vždy niečo vyhrali."
To bol jej prvý kontakt s tou menšinou. Predtým o nich nič nevedela, nepoznala ich mentalitu ani históriu. K pomoci tej menšine ju podľa vlastných slov nasmerovala nespravodlivosť. Desiatky rokov teraz bojuje za ľudské práva a proti diskriminácii.
"V podstate som mala tri životy - súkromný, literárny, ktorý už upadol do zabudnutia, a rómsky," hovorí pani Daniela, ktorá písala básne, prózu a scenáre, robila divadlo, organizovala humanitárne podujatia a založila prvý parlament detí na Slovensku.
Rebelka
Talent organizovať iných sa v nej prebudil veľmi skoro. Na strednej škole začala so spolužiačkami robiť divadlo a stala sa z nej avantgardná bojovníčka. "Za ľudské práva a za práva utláčaných - či to boli študenti, ktorí chceli vykrikovať v noci, či ľudia, ktorí chceli na ulici oslavovať."
Fascinovali ju sociálne témy sveta, a tak začala organizovať pochody mieru. "No na pochody prvého mája som nechodila. Bola som rebel. Aj teraz som. Je to moja podstata."
Vážne problémy s bývalým režimom sa jej však vyhli. "Čo ma vtedy, ale aj teraz hnevalo, bol fakt, že sa všetko robí ‚hore'. Vy dostanete maximálne správu na pripomienkovanie. No pripomienkovať to môžete maximálne do včera večera. Myslíte si, že môžete niečo zmeniť, ale je to omyl. Toto sa od minulého režimu vôbec nezmenilo."
Bojovníčka
S diskrimináciou získala prvé skúsenosti, keď chodili s rómskym divadlom na súťaže. "Raz sme stáli na stanici v Kysaku, boli sme ako partia obyčajných ľudí. No policajti nás okamžite legitimovali. Zažila som aj situáciu, keď nás nepustili do reštaurácie. Bolo to strašné. Aj som sa hádala, nič mi to však nepomohlo. Tento postoj som nemohla pochopiť."
Preto sa rozhodla, že urobí všetko preto, aby sa niečo zmenilo. Aj v samotnom pohľade Rómov na seba samých. Predsudky majú totiž nielen Nerómovia, ale aj samotní Cigáni. "Je ťažké otvorene o sebe povedať, že ste Róm, keď celé desaťročia o sebe čítate, že patríte do skupiny, ktorú treba prevychovať."
Rómovia dnes majú národnostné divadlo, konzervatórium i noviny. V každej osade je aj rómske združenie. "To má svojho lídra, ktorý je schopný napísať projekt," hovorí Daniela Hivešová-Šilanová.
Je presvedčená, že Rómovia sú práve v období národného obrodenia. "Musia ešte zistiť, že na to, že sú Rómami, môžu byť verejne hrdí. Práve na to treba školy. No vychovávať treba aj majoritu."
