Francúzsky premiér Sébastien Lecornu v utorok oznámil, že podporí pozastavenie nepopulárnej dôchodkovej reformy, ktorá zvýšila vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov, a to do prezidentských volieb v roku 2027.
„Na jeseň navrhnem parlamentu, aby sme pozastavili dôchodkovú reformu z roku 2023 do prezidentských volieb. Odteraz až do januára 2028 sa nestane, že by sa zvýšil vek odchodu do dôchodku, ako to výslovne žiadali (odbory) CFDT,“ sľúbil Lecornu pred poslancami Národného zhromaždenia počas svojho prejavu.
Pred svojím vystúpením v parlamente Lecornu rokoval s členmi svojho kabinetu o návrhoch štátneho rozpočtu na rok 2026, ktorý musí byť schválený do konca tohto roka.
Návrhom na pozastavenie dôchodkovej reformy Lecornu reagoval na kľúčovú požiadavku Socialistickej strany (PS). Od podpory jej poslancov momentálne závisí prežitie vládneho kabinetu.
Nová vláda už čelí dvom návrhom na vyslovenie nedôvery, ktoré predložili krajne ľavicové hnutie Nepoddajné Francúzsko (LFI) a krajne pravicové Národné združenie (RN). Tieto strany však nemajú v parlamente dostatok hlasov na zvrhnutie vlády - premiér by však mohol stratiť väčšinu, ak by sa k nim pridala PS.
Lecornu vo svojom prejave upozornil, že pozastavenie dôchodkovej reformy bude stáť približne 400 miliónov eur v roku 2027 a dotkne sa 3,5 milióna Francúzov.
„Táto cena bude musieť byť kompenzovaná úsporami. Nesmie to byť na úkor zvýšenia deficitu,“ dodal.
Premiér vo svojom vystúpení zároveň označil otázku dôchodkov za zásadnú tému, ktorá podľa neho rozdelila krajinu. Oznámil tiež, že na jeseň poverí ministra práce a sociálnej kohézie začatím rokovaní o rozvoji pracovnej kariéry a kvalifikácii pre osoby s nižšími príjmami.
Staronový francúzsky premiér tiež navrhol zorganizovať v nasledujúcich týždňoch v spolupráci so sociálnymi partnermi konferenciu o dôchodkoch a zamestnanosti.
Vyhlásil, že jeho vláda je pripravená transponovať výsledky tejto konferencie do zákona, ak sa dosiahne relevantná dohoda. Prvé závery takejto konferencie by mohli byť známe už na jar 2026.
Avizoval, že „pre určité veľmi veľké spoločnosti dôjde k cielenému a mimoriadnemu zvýšeniu daní“, aby sa lepšie rozložila záťaž medzi daňovníkov a udržala sa kontrola nad prerozdeľovaním daní.
Rozhodnutie prezidenta Emmanuela Macrona opätovne poveriť Lecornua vedením vlády kritizujú strany z oboch okrajov politického spektra vo Francúzsku.
Tento bývalý minister obrany je už štvrtým francúzskym premiérom za necelý rok. Kým krajne pravicové RN vyzýva Macrona, aby rozpustil parlament a vypísal nové voľby, LFI žiada prezidentovo odstúpenie.
Opätovné vymenovanie Lecornua za premiéra sa vo Francúzsku vníma ako Macronov pokus opäť sa chopiť politickej iniciatívy a
oživiť presadzovanie reforiem. Problémom je, že Macronov centristický tábor nemá v Národnom zhromaždení väčšinu a prezident je čoraz viac kritizovaný aj vo vlastných radoch.
Macronovo minuloročné nečakané rozhodnutie rozpustiť Národné zhromaždenie viedlo vo Francúzsku k patovej situácii a politickej paralýze.
Po sérii pádov menšinových vlád krajina zostáva uviaznutá v slepej uličke, pričom čelí rastúcej chudobe a zhoršujúcej sa dlhovej kríze, ktorá znepokojuje finančné trhy aj partnerov v EÚ.
