RABAT, BRATISLAVA. Či išlo o študentské protesty vo Francúzsku z mája 1968, protesty proti vojne vo Vietname v USA alebo arabskú jar, historicky sú mladí ľudia vždy v popredí boja za spoločenské zmeny.
Najnovšie sa však proti svojim vládam stavia takzvaná generácia Z. Ide o tínedžerov a dvadsiatnikov narodených medzi rokmi 1997 až 2012.
Tohtoročné protesty odštartovali v Nepále, kde sa podarilo zvrhnúť vládu. V súčasnosti prebiehajú v Maroku, na Madagaskare, Filipínach, v Keni či v Peru.
Gen Z zapálila parlament aj sídlo prezidenta. Čo sa deje v Nepále? Čítajte Napriek tomu, že demonštrantov zo spomínaných krajín delia tisíce kilometrov, trápia ich podobné problémy v podobe rozširujúcej sa sociálnej nerovnosti, ktorá prispieva k ich nepriaznivo vyzerajúcej budúcnosti.
Súčasný svet im však v jednom nahráva – vďaka internetu a jeho globalizácii sa vedia nielen rýchlo mobilizovať, ale aj vzájomne inšpirovať. „Existuje tak jedna celá subkultúra medzi mladými ľuďmi, ktorá pretína geografické hranice a dokonca aj jazyk,“ približuje protesty generácie Z pre kanál France 24 Subir Sinha, profesor zaoberajúci sa sociálnymi hnutiami a spoločenským vývojom na londýnskej univerzite SOAS.
V článku sa dočítate aj:
- čo sa deje v Maroku či na Madagaskare,
- kde už generácia Z zhodila vlády,
- čo protesty spája.
Štadióny namiesto nemocníc
Do marockých ulíc od konca septembra vychádzajú mladí ľudia, ktorí sa zmobilizovali na internete pod názvom Gen Z 212. Číslo znamená tamojšiu telefónnu predvoľbu.
Protestujú najmä za zlepšenie školstva, ktoré im podľa ich slov neposkytuje dostatočné možnosti zamestnať sa. Nezamestnanosť mladých ľudí v Maroku dosahuje 36 percent – takmer každý piaty človek, ktorý vyštudoval vysokú školu, je bez práce.
Ďalším problémom je podľa nich zdravotníctvo, ktoré nedosahuje dostatočné štandardy vrátane množstva zamestnancov, čo spôsobuje vládna korupcia. Práve škandál v zdravotníckom sektore protesty spustil – vo verejných nemocniciach v pobrežnom meste Agadir totiž zomrelo najmenej osem žien napriek tomu, že mali podstúpiť len štandardnú procedúru cisárskym rezom.
Demonštrantov najviac hnevá, že vláda peniaze míňa na majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré bude Maroko spoluhostiť v roku 2030. Na štadióny a infraštruktúru spojenú s turnajom plánuje minúť okolo päť miliárd dolárov.
Priveľké zneužívanie moci
Protesty v Maroku vyústili už do výtržností – horia podniky, osobné aj policajné autá. Množstvo demonštrantov však naďalej volá po pokojných protestoch a dokonca organizuje upratovacie čaty.
Vláda už na protestujúcich nasadila poriadkovú políciu, ktorá podľa ministerstva vnútra zatkla viac ako štyristo ľudí. Jedným z nich bol aj 23-ročný mladý muž pod zmeneným menom Hakim. Hovorí, že pokojne protestoval v Casablance, skončil však v policajnej cele so zhruba 40 ľuďmi.
„Táto vláda príliš zneužíva svoju moc. Môj otec mal pred časom mozgovú príhodu. Keby sme nemali nejaké úspory na jeho liečbu v súkromnej nemocnici, zomrel by. Čo získam z krajiny, ktorá neposkytuje zdravotnú starostlivosť mojim starnúcim rodičom a mne nedáva vzdelanie?“ zdôvodnil svoju podporu protestom pre web BBC.
Protesty si vyžiadali aj tri obete – zomreli v meste Lqliaa na juhozápade krajiny po tom, čo sa snažili vniknúť do tamojšej policajnej stanice.
Marocký premiér Azíz Achanúš povedal, že je ochotný s demonštrantmi diskutovať. Tým to však nestačí a požadujú jeho odchod a rozpustenie vlády.
Mladí vymenili vládu
V Maroku nateraz k výmene vlády nedošlo, mladí demonštranti v juhovýchodnej Ázii však mali v posledných rokoch väčší úspech.
V septembri padla vláda v Nepále po menej ako 48 hodinách, za rovnaký čas však zomrelo najmenej 28 ľudí. Protesty tam vypukli proti vládnemu zákazu sociálnych sietí, rýchlo však prerástli v kritiku ekonomickej stagnácie, korupcie a rodinkárstva vrcholových predstaviteľov štátu.
Vlani zas najmä mladí demonštranti prispeli k pádu premiérky Hasíny Wadžídovej, ktorá v Bangladéši vládla viac ako 15 rokov. Občanom sa nepáčilo, že zavádza čoraz autoritárskejšiu vládu.
Ešte v roku 2022 na Srí Lanke zas demonštranti nespokojní s tamojšou ekonomickou krízou ukončili vládu rodiny Radžapaksa, ktorá krajinu ovládala zhruba dve desaťročia.
Najnovšie sa však darí aj protestujúcej generácie Z v Afrike, konkrétne na ostrove Madagaskar, kde ľudí zmobilizoval nedostatok vody a časté výpadky elektriny.
Prezident Andry Rajoelina totiž minulý týždeň reagoval na apel demonštrantov a rozpustil vládu. „Vyslyšal som volanie, cítil som ich utrpenie,“ povedal na požiadavky protestujúcich.
Sám však z funkcie, do ktorej sa dostal vďaka prevratu, neodstúpil. Proti demonštrantom aj tvrdo zasahuje. OSN informovala, že bezpečnostné zložky v Madagaskare zabili najmenej 22 ľudí a viac ako sto zranili – vláda však tieto čísla rozporuje.
Zjednotení symbolom
Protestujúci mladí demonštranti síce nemajú určeného lídra, zjednotili sa však pod konkrétnym symbolom. Vo viacerých krajinách totiž vychádzajú do ulíc s animovanou pirátskou vlajkou z japonského komiksu One Piece.
Príbeh hovorí o skupine rebelantov, ktorí si nedokážu nájsť miesto v súčasnom svete – čo medzi mladou generáciou rezonuje.
„Tento naratív sa prenáša cez hranice, či už ste v Ázii, Afrike, alebo niekde inde. Mladí ľudia, ktorí sa cítia nevypočutí vládou, uväznení neférovými systémami, sa okamžite rozpoznajú v tomto príbehu,“ približuje význam spomínanej vlajky pre stanicu NPR Nuurrianti Jalli, výskumníčka zaoberajúca sa komunikáciou na Inštitúte štúdií juhovýchodnej Ázie (ISEAS) v Singapure.
Impulz cez sociálne siete
Demonštranti sa vedia rýchlo zmobilizovať aj vďaka sociálnym sieťam. Používajú najmä Tiktok, Instagram, Telegram a Discord – streamovaciu a komunikačnú platformu, ktorú spopularizovali najmä hráči počítačových hier.
Discord najnovšie prispel aj k výberu novej dočasnej nepálskej premiérky Sushily Karki. Práve tam za bývalú protikorupčnú sudkyňu najvyššieho súdu zahlasovalo najviac demonštrantov.
Fakt, že mladí demonštranti medzi sebou komunikujú najmä na internete, nie je prekvapivý. „Sú to ľudia, čo sa narodili do digitálnej éry. Táto generácia nemá problém zmobilizovať sa na sociálnych sieťach. Je to pre nich prirodzené médium na sebavyjadrenie,“ povedala pre stanicu NBC News Rumela Sen, profesorka zaoberajúca sa politickým vývojom a protestmi na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
Mladí protestujúci však vďaka online svetu vychádzajú aj do ulíc – a často sa k nim pripájajú iné vrstvy spoločnosti. Korupcia či nedostatočný životný štandard totiž trápia aj stredné vrstvy či robotnícke odbory.
Keď sa im podarí prekonať triedne a generačné rozdiely, získajú impulz na väčšie zmeny, hovorí odborník Sinha. „Potom z toho nie je už len záležitosť generácie Z, ide to ďalej a stáva sa to oveľa väčším druhom hnutia,“ uzavrel pre stanicu CNN.
