LONDÝN. V uliciach Londýna sa zišlo podľa rôznych zdrojov sto- až stopäťdesiat tisíc ľudí na proteste proti imigrácii.
Sobotným protestom sa intenzívne zaoberali konzervatívne médiá a blogy, organizoval ho krajne pravicový aktivista Tommy Robinson a na diaľku na ňom prehovoril aj technologický magnát Elon Musk.
V Británii vyvolal pobúrenie, pretože volal po rozpustení britského parlamentu, zmene vlády a okrem iného povedal: „Či už si zvolíte násilie, alebo nie, násilie príde k vám. Buď bojujete, alebo zahyniete.“
Protest v Londýne sprevádzali zrážky s políciou, ako aj „kontraprotest“, na ktorý však prišlo asi iba päťtisíc ľudí.
„Británia sa konečne prebudila. Čakali sme desaťročia. Budúcnosť je vlastenectvo, budúcnosť sú hranice, chceme našu slobodu slova,“ cituje CNN Tommyho Robinsona.
„Bolo to mimoriadne veľké zhromaždenie, prišlo oveľa viac ľudí ako dosiaľ prichádzalo na pochody organizované ľuďmi, ktorých považujeme za krajnú pravicu,“ povedal pre SME Stuart McAnulla, profesor politológie z Univerzity v Leedsi. „Bola to jedna z najväčších politických mobilizácií od londýnskej demonštrácie proti vojne v Iraku v roku 2003.“
Protiimigračné hnutia podľa neho za posledné roky viditeľne nabrali na sile.
V článku sa dočítate:
- čo sa dialo na proteste a prečo sa konal práve teraz,
- kto je aktivista Tommy Robinson a prečo sa dovoláva slobody slova,
- či mohol Elon Musk porušiť britské zákony, a ako na neho reagujú tamojší politici.
Boj o štátnu vlajku
Protest v uliciach Londýna sprevádzali britské aj anglické vlajky, k zrážkam s políciou dochádzalo na miestach, kde demonštranti narušili bezpečnostné odstupy od polície alebo odporcov ich pochodu.
„Prítomnosť vlajok, osobitne anglických, znamená presvedčenie takýchto skupín, že ich tradičná národná identita je ohrozená,“ vysvetľuje McAnulla.
CNN poukazuje, že protestu predchádzali antiimigračné protesty na viacerých miestach Spojeného kráľovstva, z ktorých niektoré boli aj násilné.
„Spúšťačom je vysoký počet občanov, ktorí si myslia, že mainstreamoví politici a strany dlhodobo nedokážu riešiť problémy súvisiace s migráciou,“ komentuje Stuart McAnulla. Sú presvedčení, že zmenu dosiahnu iba priamou akciou, pretože tradičné inštitúcie sa podľa nich buď sprisahali v prospech imigrácie, alebo nerobia dosť pre to, aby migráciu utlmili alebo zvrátili, myslí si.
„Tieto myšlienky sa za posledných pár rokov dostali do mainstreamu, antiimigrantská rétorika je spoločensky oveľa prijateľnejšia, ako bola pred pár rokmi,“ pokračuje.
Premiér: Vlajku im neprenecháme
Britský labouristický premiér Keir Starmer vyhlásil, že Británia sa nikdy nevzdá krajne pravicovým protestujúcim, ktorí britskou vlajkou „prekrývajú násilie a zasievajú strach“, napísal denník Guardian.
Skutočné meno organizátora Tommyho Robinsona je Stephen Yaxley-Lennon. Jeho priaznivci ho považujú za bojovníka za slobodu slova, no Robinson je aj kriminálnik, ktorý má za sebou päť trestov väzenia za zastrašovanie novinárov, šírenie klamstiev na sociálnych sieťach, ale aj za šírenie klamstiev o pätnásťročnej obeti školského šikanovania , ktorou bol pôvodom sýrsky chlapec.
Robinson si získaval pozornosť na konfliktoch, ktoré sa skutočne stali, ako napríklad prípad uchádzača o azyl, ktorému počas čakania štát platil ubytovanie v hoteli, a polícia ho zadržala pre sexuálny trestný čin.
„Toto sa naozaj stalo, ale keď sa potom skutky jedného človeka pripisujú celej skupine, napríklad azylantom alebo ľuďom z určitej oblasti či určitého vyznania, takéto zovšeobecnenia sa používajú na šírenie hnevu,“ komentuje pre SME Natalie-Anne Hall z univerzity v Cardiffe. „To nerobí len Tommy Robinson, ale aj ľudia ako Nigel Farage a ďalší, ktorí sú ešte viac vpravo od Faragea.“
Odporcovia protest považujú za krajne pravicovú demonštráciu, kým obhajcovia zdôrazňujú, že sa na nej zúčastnili obyčajní Briti, ktorí sa obávajú o bezpečnosť svojich detí a neosvojujú si fašistické ideológie,“ pokračuje Stuart McAnulla. „Kľúčové postavy, ktoré stáli na čele protestu ako Tommy Robinson alebo Katie Hopkinsonová, sú však často považované za krajne pravicové postavy."
Musk hovorí o násilí
Elon Musk, majiteľ sociálnej siete X, hovoril podľa akademičky z Cardiffu o násilí spôsobom, ktorý nemal ďaleko od jeho schvaľovania.
„Predvídať čokoľvek je náročné, ale myslím si, že veľa ľudí v Spojenom kráľovstve nemá takéto extrémne názory. Možno súhlasia s niektorými aspektmi, ako sú bezpečnosť detí alebo úsporné opatrenia. Stopäťdesiat tisíc ľudí na proteste je veľa, ale zďaleka to nebol najväčší protest v Spojenom kráľovstve. Žije tu 69 miliónov ľudí,“ pripomína.
Muskove vyjadrenia však považuje za znepokojujúce. „Zaraďujú ho k akceleracionistickým pravicovým názorom, ktoré hovoria o nevyhnutnosti násilia,“ pokračuje.
Brexit nacionalizmus neutlmil
Nacionalistický politik Nigel Farage v roku 2020 docielil odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ale úspech tejto línie podľa McAnullu nacionalistov neupokojil. Zvýraznil politické rozdelenie v krajine.
Kultúrna vojna sa zosilnila a zosilnili sa aj rozdiely medzi tradicionalistami či konzervatívcami na jednej strane a progresívcami či liberálmi na druhej.
McAnulla poukazuje aj na vlajky – veľa stúpencov brexitu podľa neho používa radšej anglickú vlajku, ako britskú. Aj na sobotňajšej demonštrácii sa tak ukázali pobrexitové trendy, medzi nimi aj zdôrazňovanie anglickej identity.
Budíček pre tradičné strany
Strana strojcu brexitu Faragea Reform UK s náskokom vedie v prieskumoch a tradičné strany, vrátane vládnych labouristov, sa na to snažia reagovať.
Je to však náročné, pretože jednou z kľúčových agiend Reform UK je antielitárstvo a upozorňovanie na to, že tradičná politika prestala fungovať.
Aj Natalie-Ann Hall pritom pripustila, že kvalita mnohých verejných služieb sa v Spojenom kráľovstve zhoršila, no do najbližších volieb zostávajú možno ešte štyri roky, a všetky strany majú veľa priestoru.
Medzi tradičnými stranami podľa akademičky znie poplach už dlhšie, za úspechom Reform UK totiž vidí aj katastrofálne pôsobenie Konzervatívnej strany kratučného pôsobenia premiérky Liz Trussovej.
