FOTO - ARCHÍV
Martina Balážová bola po roku 1989 známou tvárou federálnej televízie. Rodáčka z Martina pracovala pred rozpadom Česko-Slovenska v Prahe, kde moderovala Denník ČST a reláciu Udalosti komentáre. Potom prišla obrovská ponuka a niekoľko životných zlomov. Po náročných skúsenostiach v bývalej Juhoslávii sa uchytila v londýnskej centrále BBC.
Cez Belehrad
"V roku 1992 mi novoutvorené české ministerstvo zahraničných vecí ponúklo prácu atašé v Juhoslávii - v monitorovacej misii Európskeho spoločenstva," začína rozprávanie dnes 38-ročná Martina. Diplomacia ju lákala už v čase štúdia žurnalistiky. "Ponuku som preto bez váhania prijala. Do Záhrebu som prišla 28. decembra 1992 a hneď na druhý deň som sa ocitla v bielej uniforme priamo vo frontovej línii."
Začiatky preto neboli jednoduché. Jej prvou úlohou bolo skontrolovať počet tankov a obrnených transportérov na jednej z chorvátskych vojenských základní. Mala preveriť, či niektoré z nich neboli tajne premiestnené na líniu boja. "Mala som pocit, že som prvý deň zvládla bez problémov, spokojne som sa vrátila do Záhrebu." Tam precitla. Medzi 300 členmi európskej misie bola jedinou ženou.
"Po návrate som mala prvý oficiálny brífing. Stála som pred obrovskou vojenskou mapou , na ktorej som nevedela rozoznať význam jednotlivých symbolov. Tvárila som sa však isto, až kým sa ma môj šéf plukovník z Portugalska nezačal pýtať na presný opis chorvátskych tankov. Bola som vtedy vôbec rada, že rozoznám tank a obrnený transportér. Plukovníkovi to nestačilo. Pred všetkými sa rozčuľoval, načo posielajú do misie ženské. Od hanby som sa skoro prepadla."
Prvý brífing sa teda skončil tým, že Martina dostala hrubú príručku NATO o zbraniach juhoslovanskej armády a do nasledujúceho dňa ju mala preštudovať. Noc prebdela kreslením tankov. Po čase ich už stopercentne rozoznávala aj podľa zvukov, ktoré vydávali. Z misie odchádzala po dvoch rokoch ako šéfka jedného z centier.
Čakanie na Fidela
Ani v čase misie Martinu neopustila láska k žurnalistike. Po dvoch rokoch prestávky po nej začala túžiť. Vo vojnovej Juhoslávii zostala aj po skončení misie a pracovala ako režisérka a reportérka pre Televíziu Spojených národov. "Vysielali sme na BBC a CNN. Mojím najväčším úspechom bol materiál odvysielaný na CNN, ktorý značnou mierou prispel prijatiu rezolúcie na riešenie situácie v Chorvátsku."
Na posledné obdobie v Juhoslávii však spomína nerada. Bolo to obdobie po poslednej chorvátskej ofenzíve a dlho sa nemohla zbaviť spomienok na horiace domy a rozkladajúce sa mŕtvoly. Vtedy v nej dozrelo rozhodnutie, že si musí od vojnového spravodajstva oddýchnuť. Po troch mesiacoch ciest po Južnej Amerike skúsila šťastie v Londýne. Mala tam kamarátov a známych.
"Vďaka znalosti Kuby, Strednej Ameriky a Česko-Slovenska som dostala prácu na veľkej dokumentárnej sérii o histórii studenej vojny. Na niektorých ľudí, s ktorými som robila rozhovory, sa nedá zabudnúť. Bol to napríklad Miloš Forman. Nezabudnuteľné sú aj okolnosti rozhovoru s Fidelom Castrom," spomína Martina. Na Kube strávila takmer pol roka. Už si myslela, že skončí podobne ako vo filme Čakanie na Fidela.
Nakoniec sa dočkala a nato získala prácu v BBC. "Uchádzať sa o to miesto bolo náročné a prijímacie konanie tvrdé. V BBC chceli odborníka pre Rusko a 2. svetovú vojnu." Z ruštiny do angličtiny jej dali preložiť text, ktorý bol záznamom z norimberského procesu. Preklad dokumentu, plného právnických termínov, chcela v prvej minúte vzdať, nakoniec ho zvládla výborne. Po piatich minútach bolo rozhodnuté. Prijali ju.
Nakrúca o ľuďoch
Odvtedy pracuje Slovenka Martina Balážová na dokumentárnych projektoch. Pre BBC nakrútila sériu o Osvienčime, pre Discovery seriál o nezmyselných inžinierskych projektoch, pri budovaní ktorých umierali za socializmu ďalšie desaťtisíce.
