PARÍŽ. Politický zápas o úsporné opatrenia v kombinácii so špecifickým politickým systémom Francúzska si v pondelok večer vynútil výsledok - za posledný rok bude mať krajina už štvrtého premiéra.
Prezident Emmanuel Macron, ktorý slúži od roku 2017, tak po vyslovení nedôvery vláde premiéra Francoisa Bayroua musí hľadať už siedmeho predsedu vlády.
Podobne ako jeho predchodcovi Michelovi Barnierovi, aj premiérovi Bayrouovi zlomili krk úsporné opatrenia - snažil sa predložiť budúcoročný štátny rozpočet, v ktorom by ušetril 43,8 miliardy eur, čím by znížil plánovaný deficit z 5,4 percenta na 4,6 percenta HDP, píše Politico.
V pondelok za dôveru Bayrouovej vláde hlasovalo len 194 poslancov, 364 bolo proti. Premiér preto v utorok oficiálne podá svoju rezignáciu.
BBC zhodnotila Bayroua ako konsenzuálneho politika, ktorý má sklony k silným rečiam a pondelkové prekvapivé hlasovanie vyvolal sám, aby "šokovou terapiou" dotlačil politikov k súhlasu s riešením rastúceho francúzskeho verejného dlhu, ktorý stanica označila za krízu.
Francúzsky štátny dlh je aktuálne na úrovni zhruba 114 percent HDP a stúpa.
1. Prečo sa vláda vôbec dostala do krízy?
Aktuálne obdobie politickej krízy sa začalo predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré prezident Emmanuel Macron vyhlásil v júni 2024.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu vtedy krajne pravicová strana Národné združenie výrazne zvíťazila, na čo prezident Emmanuel Macron reagoval vyhlásením predčasných volieb. Tie mali v Paríži vyjasniť politické pomery, no skomplikovali ich. Vo voľbách zvíťazila aliancia ľavicových politických strán, no žiadny blok nezískal väčšinu.
Ako pripomína Politico, vo Francúzsku tak nasledovali dva mesiace bez vlády, po čom vytvorili menšinový kabinet centristi blízki Emmanuelovi Macronovi a prezident tak za premiéra mohol menovať Michela Barniera, bývalého vyjednávača EÚ pre Brexit.
Ten sa postu ujal s odhodlaním, že bude rešpektovať všetky sily v parlamente, čo znamenalo porušenie tabu voči Národnému združeniu Marine Le Penovej.
Práve tá však nakoniec predznamenala Barnierov pád, keďže sa cítila odstrčená, kým Barnier musel rátať s možnosťou, že prílišná spolupráca s Národným združením by ho znemožnila v očiach umiernenejších strán.
