PEKING. Niekoľko dní pred vojenskou prehliadkou v Pekingu, na ktorej prezident Si Ťin-pching hostil svetových lídrov, sa v Číne odohral protest proti tamojšiemu komunistickému režimu: na fasádu mrakodrapu v meste Čchung-čching na juhozápade Číny boli premietané protikomunistické slogany.
Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na príspevky zo sociálnych sietí.
Premietanie hesiel na fasádu
Na budove sa objavili heslá „Len bez Komunistickej strany môže vzniknúť nová Čína“ a „Preč s červeným fašizmom, preč s komunistickou tyraniou“.
Videozáznam, ktorý zverejnil v zahraničí žijúci disident Li Jing, mal podľa údajov na platforme X 18 miliónov zhliadnutí. Na domácich čínskych sieťach sa tieto zábery neobjavili, keďže podliehajú cenzúre, doplnil Reuters.
Ďalší overený videozáznam zachytáva policajtov, ako 29. augusta vtrhli do prázdnej hotelovej izby, odkiaľ bol projektor nasmerovaný na budovu.
K akcii prihlásil 43-ročný rodák z Čchung-čchingu Čchi Chung, ktorý nedávno s manželkou a dcérami emigroval do Británie. Tvrdí, že projektor a kameru v hotelovej izbe ovládal na diaľku. Premietanie hesiel na fasádu protiľahlého mrakodrapu trvalo 50 minút, až potom zariadenie našla polícia.
Čchiho brat a matka, ktorí žijú v Číne, podľa autora akcie čelili po incidente s premietaním vyhrážkam zo strany polície.
Disident žijúci v Británii
Čchi pre denník The New York Times uviedol, že inšpiráciou mu boli predchádzajúce protesty - najmä čin aktivistu, ktorý pred zjazdom komunistickej strany v roku 2022 vyvesil na moste v Pekingu transparent s proreformnými a protirežimovými heslami, alebo protesty proti covidovým obmedzeniam v tom istom roku, keď demonštranti vo viacerých mestách Číny v tichosti stáli s hárkami bieleho papiera v rukách.
Biely papier symbolizoval cenzúru a nemožnosť otvorene vyjadriť kritiku, keďže akýkoľvek text proti vláde by bol okamžite zmazaný alebo zakázaný. Išlo o najväčšiu vlnu občianskych nepokojov v Číne od protestov na námestí Tchien-an-men v roku 1989.
Bývalý migrujúci robotník, ktorý si neskôr založil malý internetový obchod, priznal, že kritikom vlády sa stal práve počas prísnych lockdownov.
Okrem toho Čchi rozhodne nesúhlasí ani s „vynútenou vlasteneckou výchovou“ na školách. Reuters objasnil, že vlastenecká výchova je zo zákona nariadená ako súčasť čínskych školských osnov. Žiaci a študenti sa učia o rôznych témach vrátane úspechov komunistickej strany a národnej bezpečnosti.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí nateraz na žiadosť agentúry Reuters o reakciu neodpovedalo. Reuters sa nepodarilo získať ani stanovisko miestnej polície a ani kontaktovať samotného Čchiho.
Podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch má Čchiho protest význam ako dôkaz, že aj napriek rastúcim represiám sú občania ochotní otvorene kritizovať prezidenta Si Ťin-pchinga a žiadať demokratické reformy v Číne.
