Katastrofa Drážďan je bez príkladu. Mesto dokonalej harmónie stratilo sa z európskeho neba. Teroristické útoky na Drážďany zničili jedno z najušľachtilejších nemeckých a európskych miest.
Tieto správy priniesla dobová tlač vo februári 1945 a písala o štvrť milióne obetí. Správu prebrali od Nemcov ich spojenci aj západné médiá. O dve desaťročia ju oživil anglický spochybňovač holokaustu.
Až nedávno sa preukázalo, že išlo o zámerný hoax Goebbelsovej propagandy a nacisti číslo schválne nadsadili.
Spojenecké bombardéry zhadzujú bomby nad Nemeckom. (zdroj: Wikimedia)Apokalypsa v saskej metropole
Keď sa večer 13. februára 1945 v Drážďanoch ozvali poplašné sirény, nikomu to netrhalo žily. Zazneli už toľkokrát a zbytočne. Do konca druhej svetovej vojny zostávalo len pár týždňov.
Ibaže čoskoro nato prišlo v saskej metropole peklo. Stovky spojeneckých lietadiel zhodili v nálete takmer 500 ton explozívnych bômb a ďalších 375 ton zápalných bômb. Protilietadlová obrana nefungovala, historické centrum mesta bolo v jednom ohni.
A to bola len prvá vlna bombardovania. Druhá prišla o tri hodiny neskôr, sirény už nefungovali. Zákernosť druhej vlny spočívala v tom, že ľudia po nálete vyšli z krytov, bombardérov bolo takmer dvojnásobne viac a na mesto zhodili vyše 1800 ton bômb. Ďalšie stovky ton spadli na zničené mesto ešte ďalší deň ráno.
Moderné technológie dokázali rozpútať apokalypsu obrovských rozmerov. Horiace mesto doslova pohltilo telá menších detí, nezostalo z nich nič. Telá dospelých sa zoškvŕkli na neveľké kusy neidentifikovateľnej masy. Svedkovia opisujú, ako sa po prekopaní k protileteckému krytu dostali len k zelenohnedej tekutine, z ktorej trčali kosti, všetci sa uvarili a roztiekli.
Pohľad na mesto po nálete. (zdroj: Imperial War Museums, United Kingdom)Bombardovanie Dráždan však neprinieslo len množstvo nevinných civilných obetí. Súčasne prinieslo aj zrod lži, ktorú pripravila nacistická štátna propaganda pod vedením Josepha Goebbelsa. Nespornú tragédiu v posledných týždňoch vojny sa rozhodla využiť a nafúknuť. K číslu obetí skrátka pripísali nacisti jednu nulu. Tak sa zrodilo štvrť milióna mŕtvych po útoku na jedno z najkrajších miest Európy.
Lož sa vzápätí začala šíriť v nemeckých, ale aj v slovenských a západných médiách. Goebbelsova lož nestíchla ani s koncom druhej svetovej vojny pred 80 rokmi.
Najväčšie umenie
Úspechy Goebbelsovho ministerstva propagandy oceňovali aj na Slovensku tí, ktorým nikdy nevoňala demokracia. Keď sa moci v štáte chopila v réžii Hitlera Hlinkova slovenská ľudová strana, krajinou sa začala valiť masívna vlna propagandy, štátom produkovaných dezinformácií a lží.
„Majster nemeckého slova, ktorý z propagandy urobil najväčšie umenie, Dr. Goebbels povedal, že tá propaganda je dobrá, ktorá má úspech,“ zadúšal sa v úvode knihy o propagande od Goebbelsa z roku 1939 vtedajší minister vnútra a šéf Hlinkových gárd Alexander Mach. Predstavitelia vojnového režimu sa zaučili v mechanizmoch fungovania a šírenia propagandy práve v Tretej ríši.
Mŕtvoly v uliciach mesta. (zdroj: Europeana)Propaganda v štátoch fašistickej aliancie bola počas druhej svetovej vojny efektívna predovšetkým preto, lebo v nich neexistovala sloboda slova, len stranícka tlač podliehajúca tvrdej kontrole.
„Ak boli nacisti v niečom naozaj dobrí, bola to propaganda,“ podotýka historik Jakub Drábik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. „Až príliš veľká časť nacistickej propagandy bola natoľko efektívna, že jej veríme dodnes.“
Naráža napríklad mýty o stavbe diaľnic či vojenskej efektivite Wehrmachtu, ktoré sa dodnes šíria.
Hitlerove diaľnice? Goebbelsov duch žije ďalej v nacistickej propagande Čítajte „Bombardovanie Drážďan je jedným z týchto mýtov. Vo februári 1945 išlo o vedomú štátnu propagandu. Nafúknuté čísla o Drážďanoch vznikli priamo na Goebbelsovom ministerstve propagandy, ktoré malo pod kontrolou celé nemecké médiá. Teda noviny, rozhlas, týždenníky aj kultúrne inštitúcie. Každý deň dostávali redakcie presné inštrukcie, čo a ako písať. Po nálete vo februári 1945 Goebbels okamžite pochopil propagandistický potenciál tohto činu Spojencov. Potreboval mobilizovať hnev, ukázať Nemcov ako obete a udržať morálku v čase, keď sa vojna blížila ku koncu.“
Goebbelsove Presseanweisungen, teda presné pokyny, aké témy majú novinári pokrývať, sa v súvislosti s Drážďanmi dokonca zachovali. „Tesne po bombardovaní jeho ministerstvo priamo nariadilo nemeckej tlači hovoriť o 200-tisíc obetiach a zdôrazňovať ‚anglo-americký teror‘. Skutočný počet obetí vtedy ešte nebol známy, no jeho aparát zámerne pracoval s výrazne prehnanými odhadmi. Šíriť strach a nenávisť bolo jednou z posledných vecí, ako mohol umierajúci nacistický režim ešte skúsiť mobilizovať Nemcov na vojenský odpor,“ hovorí historik.
Nacistická propaganda bola mimoriadne efektívna. (zdroj: Europeana)Počet obetí útoku nepoznali ani Spojenci, ktorých vojská sa blížili k Berlínu. A tak nevedomky od nacistov preberali lož aj ich médiá.
