DAKAR. Africká únia, ktorá spája päťdesiatpäť štátov na kontinente, sa pustila do kampane za zmenu mapy sveta.
"Možno je to iba mapa, ale v skutočnosti to tak nie je," citujú Reuters aj New York Times podpredsedníčku komisie Africkej únie, alžírsku diplomatku Selmu Maliku Haddadiovú.
Problémom každej mapy je zobrazenie zložitého tvaru planéty Zeme na dvojrozmernej ploche. Vzhľadom na to, že Zem nie je plochá, je kartografia zložitou vedou a existuje množstvo metód, ako trojrozmerný tvar Zeme preniesť na dvojrozmerný papier.
Každá z nich prináša nejaký kompromis a tým najčastejším z pohľadu Afriky je, že je v pomere k ostatným kontinentom zobrazená výrazne menšia, než aká je v skutočnosti.
Debaty o korektnosti máp sveta trvajú už dlhšie, existuje aj viacero kampaní za zmenu, aktuálne k nim však Africká únia pristúpila aj oficiálne a pravdepodobne už od februára prejde na alternatívne zobrazovanie máp sveta, ktoré budú brať ohľad na skutočné rozmery kontinentov.
"Nejde iba o zemepis, ide o úctu a hrdosť. Mapy ovplyvňujú, ako vidíme svet a aj to, ako vnímame moc. Opravou mapy zmeníme aj globálny pohľad na Afriku," povedala podľa NYT Fara Ndiaye, zástupkyňa organizácie Speak up, Africa.
V článku sa dočítate:
- Prečo sú mapy sveta skutočne skresľujúce,
- ako by na neskreslenej mape vyzeralo Slovensko či africké štáty prenesené do Európy,
- kde a ako si môžete veľkosť štátov porovnať bez skreslenia.
Geoid, zemiak, hruška
Tvar Zeme sa dá opísať ako nepravidelný, sploštený rotačný elipsoid, sféroid alebo geoid. V školách sa o ňom učíme, že má tvar zemiaka, hrušky, že je na póloch mierne sploštený.
Všetko si to ukazujeme na mapách, ktoré sú si v princípe podobné. Vychádzajú z projekcie, ktorú v šestnástom storočí vyvinul flámsky kartograf Gerardus (Gerhard) Mercator, a preto sa o nich hovorí ako o Mercatorových mapách.
Ide o takzvanú konformnú valcovú projekciu, píše Múzeum máp, sever je na nej vždy hore, juh vždy dole, smery a tvary sú zachované. Prirodzenou vlastnosťou Mercatorovej projekcie je, že čím ďalej od rovníka sa objekty nachádzajú, tým sú vyobrazené nepomerne väčšie.
Napriek tomu sú Mercatorove mapy vhodné na navigáciu a používajú sa dodnes. Sú totiž uhlojavné, čo je dôležité pri vytyčovaní zemepisných kurzov klasickou metódou, teda pravítkom na mape.
Tejto vlastnosti však obetujú vernosť pri zobrazovaní plôch, preto je na nich ostrov Grónsko takmer rovnako veľký ako celý africký kontinet, čo realite nezodpovedá. Podobne sú zväčšené aj objekty na južnej pologuli, Austrália sa javí menšia ako Grónsko, čo je v skutočnosti presne opačne.
Ako vyzerá Slovensko na rovníku?
V digitálnych časoch nie je problém vytvoriť mapu, ktorá Mercatorovo skreslenie vylučuje. Dá sa to vyskúšať napríklad na Google mapách (desktopová verzia), kde v menu Layers dokážeme zmenou okienka "globe view" vidieť Zem v jej trojrozmernom tvare alebo v Mercatorovej projekcii.
"Na počítačových mapách sa používa Mercator, pretože sa na nich zobrazuje celý svet a dokážete ho dostať do štvorca, čo je dôležité pri webových mapovacích technológiách. Posledných desať-pätnásť rokov to nemalo alternatívu, začína sa to meniť až dnes," hovorí Peter Piesecký, kartograf a letecký inštruktor.
"Slovensko má na Mercatorovej mape dĺžkové skreslenie 150 percent. Dĺžky odmerané na Mercatorovej mape Slovenska sú jeden a polkrát dlhšie ako v skutočnosti," hovorí.
Zaujímavá je aj stránka thetruesize.com, ktorá zobrazuje skutočnú veľkosť štátov. Tie si navyše môžete po mape posúvať a zistiť tak napríklad, ako by vyzeral jeden z "malých" afrických štátov, keby sme ho preniesli do Európy. Alebo naopak, keby sme Slovensko dali priamo na rovník.

Slovensko by sa pri prenesení na rovník mohlo porovnávať s najmenšími africkými štátmi, opticky predimenzované je však napríklad aj Rusko či škandinávske štáty.
Ako opraviť mapy?
Kampane ako Correct the Map (opravme mapu) volajú po prechode na vizuálne pravdivejšie zobrazovanie a podľa NYT sa snažia dotlačiť aj inštitúcie ako Organizáciu Spojených národov alebo britskú mediálnu spoločnosť BBC, aby opustila Mercatorove mapy a prešla na inú projekciu.
Médiá spomínajú takzvanú plochojavnú projekciu (Equal Earth projection), ktorá by zobrazovala štáty a kontinenty v pravdivejšom pomere. Ako sme si však už vysvetlili pri Mercatorovej projekcii, tá je vhodnejšia na navigáciu, pretože je uhlojavná, pričom projekcia s rovnými plochami obetuje uhlojavnosť pre viac pravdivé zobrazenie veľkosti plôch.
"Neexistuje projekcia, ktorá by bola pravdivá vo všetkých ohľadoch," hovorí Piesecký.