SOUL. Bývalého severokórejského špióna, ktorý strávil celé desaťročia v juhokórejskom väzení a žiadal o prevoz do KĽDR, v stredu zastavili vojaci Soulu pri prekračovaní hranice.
Pre agentúru AFP to uviedla hovorkyňa občianskej skupiny, ktorá sa zasadzuje za jeho návrat.
Bývalý špión An Hak-sopch (95) so severokórejskou vlajkou v ruke „prešiel niekoľko sto metrov smerom k vojenskej kontrolnej stanici, kde ho zastavili vojaci“, uviedla pre AFP hovorkyňa. Muža následne previezli do nemocnice.
Podľa juhokórejských zákonov môže byť nosenie vlajky KĽDR trestným činom. Agentúra AFP pripomína, že vojna medzi Severnou a Južnou Kóreou sa skončila v roku 1953 prímerím, avšak nie mierovou zmluvou. Z technického hľadiska sú krajiny preto stále vo vojnovom stave.
An je jedným zo šiestich starších bývalých severokórejských vojakov a špiónov, ktorí v poslednom čase zintenzívnili svoje požiadavky na repatriáciu. V Južnej Kórei ich odsúdili na desaťročia väzenia za protivládne aktivity a za neochotu zriecť sa komunizmu. Následne ich úrady prepustili na slobodu.
Sestra severokórejského diktátora odmietla návrhy Soulu na zmiernenie napätia Čítajte Muža zajali počas vojny v roku 1953 pri infiltračnej misii a vo väzení zostal až do roku 1995. Úrady ho mohli prepustiť už skôr, pokiaľ by súhlasil s prijatím demokracie.
Občianska skupina zastupujúca Ana a ďalších päť osôb tvrdí, že by mali byť považovaní za „vojnových zajatcov“ a že ich žiadosti o repatriáciu musia byť rešpektované podľa Ženevského dohovoru.
„Som vojnový zajatec, ktorý sem prišiel v severokórejskej vojenskej uniforme na príkaz robotníckej strany,“ povedal An v rozhovore pre miestne médiá v roku 2024. „Juhokórejská vláda sa tak ku mne ale nesprávala, bol som nútený stráviť viac ako 40 rokov vo väzení vystavený opakovanému mučeniu,“ dodal.
Občianska skupina pre AFP uviedla, že bude naďalej vyvíjať tlak na návrat spomínaných osôb. Severná Kórea sa k prípadu zatiaľ nevyjadrila.
V roku 2000 Južná Kórea repatriovala 63 bývalých väzňov cez pohraničnú dedinu počas krátkeho obdobia zbližovania krajín. Išlo o doteraz prvý a jediný takýto prípad, píše AFP.
