BRATISLAVA. Tvrdil, že vojnu na Ukrajine vyrieši do 24 hodín. „Myslel som si, že to bude najľahšie zo všetkých [vecí], ale je to najťažšie,“ priznal pre televíziu Fox News v piatok americký prezident Donald Trump.
Piatkový samit s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške, v rámci ktorého sa očakával významný posun v rokovaniach o ukončení vojny, však po sebe zanechal viac otázok ako odpovedí.
Teraz všetko závisí od vývoja najbližších dní. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok navštívi Oválnu pracovňu.
Červeného koberca ani stíhačiek sa pravdepodobne nedočká, ale spoločnosť mu pri rokovaniach bude robiť koalícia ochotných, do ktorej patria britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz.
Európski lídri v nedeľu vyhlásili, že sa pripoja k ukrajinskému prezidentovi na jeho ceste do Bieleho domu.
Washington navštívi aj talianska premiérka Giorgia Meloniová či fínsky prezident Alexander Stubb.
V článku sa dočítate:
- čo Putin požaduje,
- prečo sú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu otázne,
- ako Trump bojuje o Nobelovu cenu za mier.
Vyzbrojený lichôtkami
Aj napriek tvrdeniam amerického prezidenta, že samit bol „desať z desať“, sa zdá, že situácia predstavuje obrovské víťazstvo ruského prezidenta.
Trump totiž prijal postoj Putina, keď sa rozhodol, že je vhodnejšie uzatvoriť mierovú dohodu, ako prímerie. To dáva ruskému prezidentovi čas na pokračovanie vo vojenskom ťažení Ruska na Ukrajine.
Moskva by sa vzdala častí okupovanej Ukrajiny, zatiaľ čo Kyjev by postúpil časti svojho východného územia Rusku. To vyplýva z mierových návrhov, o ktorých podľa agentúry Reuters diskutovali prezidenti.
Ruský prezident požaduje stiahnutie Ukrajiny z Doneckého a Luhanského regiónu ako podmienku ukončenia vojny, pričom ponúka zmrazenie frontovej línie v Chersonskej a Záporožskej oblasti.
Podľa zdrojov Reuters by tiež Rusko zároveň bolo pripravené vrátiť kúsky ukrajinskej pôdy v Sumskej a Charkovskej oblasti.
Po návrate z Aljašky podľa denníka The Financial Times pritom Putin údajne povedal, že samit s Trumpom priblížil Rusko k „potrebným“ riešeniam, ktoré zahŕňajú kapituláciu Ukrajiny pred maximalistickými požiadavkami, ktoré viedli k útoku v roku 2022.
Luhansk je takmer pod úplnou kontrolou Ruska, no Doneck zostáva v kľúčových častiach pod kontrolou Ukrajiny.
Zelenskyj sa v každom prípade odmieta podvoliť ruským požiadavkám. Za ukrajinského prezidenta sa v danej veci v sobotu postavili aj európski spojenci.
Americký prezident sa vyhrážal Putinovi rôznymi spôsobmi vrátane sankcií, ale ruskému prezidentovi jednoducho pomohlo, že prišiel za Trumpom vyzbrojený lichôtkami, komentuje The Financial Times.
Analytici tvrdia, že Putin úspešne preformuloval rokovania tak, aby bol z prímeria konečný cieľ, a nie východiskový bod.
Požiadavky ruského prezidenta by však ukončili ukrajinskú štátnosť, ale tiež zvrátili bezpečnostnú architektúru v Európe po studenej vojne, pričom by postúpili kľúčové strategické pozície Rusku, upozorňuje The Financial Times.
Putin je na koni. Trump stratil príležitosť dosiahnuť výsledky, vraví analytik Čítajte Nikto nevie
Spojené štáty americké však Ukrajine údajne ponúkajú bezpečnostné záruky podobné článku 5 z dielne Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý uvádza, že akýkoľvek útok proti členovi NATO sa bude považovať za útok proti všetkým členom NATO.
Návrh, ktorý bol predložený počas sobotňajších telefonátov medzi európskymi lídrami, Trumpom a Zelenským, podľa zdroja, ktorý hovoril s agentúrou AFP, Putin odobril, uvádza portál Euractiv.
Východiskovým bodom návrhu bolo definovanie klauzuly o kolektívnej bezpečnosti, ktorá by Ukrajine umožnila využívať podporu všetkých svojich partnerov vrátane USA, uviedla vo vyhlásení talianska premiérka, ktorá s americkým prezidentom telefonovala. Meloniová pritom obdobnú myšlienku presadzuje už niekoľko mesiacov.
Všetko je však aj naďalej otázne.
„Nikto nevie, ako by to mohlo fungovať. Ani to, prečo by s tým Putin súhlasil, ak je kategoricky proti NATO aj proti účinným zárukám ukrajinskej suverenity,“ povedal pre AFP iný zdroj s tým, že vyhlásenie Meloniovej nespomenulo, či sa o myšlienke diskutovalo s Putinom.
Ukrajinská vláda sa dlhodobo snaží vstúpiť do NATO, čo Rusko uvádza ako jeden z dôvodov vojny na Ukrajine.
Putin pritom aj podľa portálu Axios uviedol, že je ochotný diskutovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ale s tým, že ako jedného z možných garantov spomenul Čínu. To naznačuje, že je proti bezpečnostným silám pozostávajúcim z jednotiek NATO.
Dohodu na bezpečnostných zárukách podobnú Článku 5 neskôr v nedeľu nakoniec potvrdil aj osobitný veľvyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff, ktorý uviedol, že Putin s návrhom súhlasil.
Porušené tradície aj tlačová konferencia bez otázok. Putin a Trump s ničím neprišli Čítajte Už je dávno na čase
Americký prezident každopádne argumentuje, že mimoriadnym tempom buduje mier na celom svete.
Udalosti na Aljaške však podľa televízie CNN prerazili dieru do tvrdenia Bieleho domu, že Trump je prezidentom mieru.
Trump tvrdí, že sa zaslúžil o upokojenie situácie medzi Indiou a Pakistanom, Thajskom a Kambodžou, Rwandou a Konžskou demokratickou republikou, či Arménskom a Azerbajdžanom. Chýba mu už iba Ukrajina a Rusko.
„Nikdy mi nedajú Nobelovu cenu za mier,“ sťažoval sa americký prezident ešte počas februárového stretnutia s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v Oválnej pracovni. „Je to škoda. Zaslúžim si ju, ale nikdy mi ju nedajú.“
V júli dokonca telefonoval nórskemu ministrovi financií Jensovi Stoltenbergovi, aby prediskutovali obchodné clá, ale téma nakoniec došla aj na Nobelovu cenu za mier, uvádza magazín Politico.
V prípade úspechu by bol Trump piatym prezidentom Spojených štátov amerických, ktorý by ocenenie získal – hneď po Theodoreovi Rooseveltovi, Woodrowovi Wilsonovi, Jimmym Carterovi a Barackovi Obamovi.
Piatkové stretnutie Trumpa a Putina pritom ponúkalo americkému prezidentovi ideálnu príležitosť na posun v rokovaniach a prípadnú nomináciu, ale vzhľadom na vágny výsledok samitu je to nepravdepodobné, nakoľko sa jeho mierotvorné schopnosti nepreukázali.
Aj napriek vágnemu výsledku však Trump po samite pre Fox News uviedol protichodné tvrdenie. „Zdá sa, že mám schopnosť ukončiť [konflikty].“
Niekoľko štátov, ktoré sa však snažia na Trumpa zapôsobiť, vrátane Izraela, Pakistanu a Kambodže, už amerického prezidenta nominovalo na Nobelovu cenu za mier.
Trump buduje mier v jednom regióne za druhým, tvrdí Netanjahu. Navrhol ho na nobelovku Čítajte Nobelov výbor, ktorého členov menuje nórsky parlament v súlade s pokynmi švédskeho priemyselníka z 19. storočia Alfreda Nobela, každý rok vyberá laureátov zo stoviek nominovaných osobností. Víťazi sa vyhlasujú každý október v Osle.
A zatiaľ čo sa Pakistan a Kambodža obávajú obchodnej vojny Trumpovej administratívy, Izrael túži po podpore USA vo svojom vojenskom ťažení v Pásme Gazy.
Podľa hovorkyne Bieleho domu Karoline Leavittovej už je dávno načase, aby Trump ocenenie získal, povedala 31. júla.
CNN tvrdí, že Trump aj naďalej zostáva najlepšou nádejou na mier na Ukrajine, nakoľko na rozdiel od európskych lídrov alebo Zelenského môže hovoriť s Putinom.
Na zaručenie ukrajinskej bezpečnosti bude v konečnom dôsledku potrebná sila USA, keďže Európania na to nemajú kapacitu.
„Trump by to však v prvom rade musel chcieť, pretože momentálne sa zdá, že je opäť pod kúzlom Putina,“ komentuje CNN.
