František Mikloško by sa mal stať novým slovenským prezidentom.
Hovorí o tom „prorocký román“ Život ľudstva a Cirkvi v apokalyptickej dobe z pera talianskej novinárky Anny Marie Turiovej.
Podľa ôsmej kapitoly románu, nazvanej Hominum panem, udelí nový černošský pápež Peter II. jednu z prvých audiencií práve nášmu prezidentovi, ktorého spisovateľka v románe nazýva Františkom Kloskom.
Fakt, že má ísť o bývalého šéfa Slovenskej národnej rady Mikloška, je možné vyčítať z ďalších riadkov – jeho krajina má byť „národom piatich miliónov hladných úst“, kde sa čnie hrad ako „dominanta hlavného mesta nad Dunajom“ a sám Klosko má byť intelektuálom v politike, matematikom a spisovateľom.
Predseda poslaneckého klubu KDH František Mikloško skutočne študoval matematiku a napísal dve knihy.
K textu románu povedal: „Slávna rímska novinárka píše, že všetko sa má udiať, keď sa stane černoch pápežom. Ja teda čakám – ak by náhodou bol za pápeža zvolený černoch. Potom si asi skromne kúpim nové topánky a počkám, ako sa bude všetko vyvíjať.“
V skutočnosti sa Mikloško s rímskou novinárkou stretol dvakrát, o jej úmysle zaradiť ho do svojho románu však nevedel.
„Mojou prvou reakciou po vyjdení v taliančine bolo prekvapenie. Vraj to bol bestseller.“ (Smiech)
Politik však aj tento fakt prijal s údajnou skromnosťou. „Vzhľadom na to, že posledným pokušením každého svätca je skromnosť.“ (Smiech)
Na konštatovanie, že v závere 17. kapitoly románu je hlavným hrdinom, ktorý strávi noc s hrdinkou knihy Agnese Remicovou, ktorou má byť zrejme samotná novinárka a spisovateľka, reagoval Mikloško opätovným smiechom.
Žeby sa táto Rimanka do slovenského politika zaľúbila? Nemá ísť teda o víziu toho, čo by chcela, aby sa splnilo – vo svete i v jej osobnom živote?
„Na prvú otázku odpovedám – no comment. Na druhú – bolo by potrebné vedieť o autorke viac. Ona je vraj známou novinárkou, ktorej vízie vychádzajú. No, uvidíme.“
A čo píše Anna Maria Turiová v románe o Slovensku?
Že ide „o národ so zdecimovanou ekonomikou, ľudom na kolenách, slabou vládou a pokorenou demokraciou“.
Novinárka ho vraj písala v časoch tretej Mečiarovej vlády. (dam)
