Text pôvodne vyšiel v denníku The Washington Post.
Spálené telá ležali v kope na mestskom chodníku. Krv sa miešala s prachom na kruhovom objazde, kde boli civilisti postrieľaní. Ženy v čiernom sa na uliciach mesta Sweida v žiali objímali.
Išlo o scénu brutálneho násilia, ktoré zachvátilo okolie Sweidy v polovici júla — bol to jeden z najsmrteľnejších útokov v Sýrii odvtedy, ako povstalci minulý rok zvrhli diktatúru Bašára Asada.
V konflikte nabitom sektárskou nenávisťou, v ktorom ozbrojenci bojovali niekoľko dní, zahynulo podľa ľudskoprávnych organizácií už viac ako tisíc ľudí.
Ani po týždňoch však konflikt neutíchol. Vládne sily obkľúčili Sweidu a stoja v patovej situácii proti drúzskym bojovníkom vnútri mesta.
Krviprelievanie rozdelilo krajinu, vyvolalo protesty členov drúzskej náboženskej menšiny aj demonštrácie priaznivcov vlády, obvinenia zo zrady a sľuby pomsty.
„Oni zabíjali aj my sme zabíjali,“ povedal Saud Wadi, 58-ročný beduín, ktorý s rodinou ušiel pred násilím, pričom hovoril o svojich bývalých drúzskych susedoch. „Medzi nami je krv.“
V nedeľu sa obe strany znovu stretli v krátkom boji na viacerých frontových líniách.
V samotnom meste dochádzajú zostávajúcim - prevažne drúzskym - obyvateľom voda, palivo a ďalšie základné potreby, zatiaľ čo medzi skalami na území nikoho údajne ležia stovky nezaznamenaných tiel, uvádzajú záchranári.
V článku sa dočítate:
- kto proti sebe bojuje,
- ako reagovala sýrska vláda,
- prečo je do konfliktu zapojený Izrael.
Zostup do chaosu
Takmer týždeň intenzívnych bojov v juhozápadnej Sýrii podľa miestnych odštartoval únos drúzskeho obchodníka, po ktorom nasledovali odvetné únosy sunnitských moslimských beduínov. Komunity sa v minulosti už viackrát dostali do konfliktu vrátane sporov o pôdu.
Súčasnú zúrivosť však momentálne podčiarkla krehkosť sýrskej spoločenskej štruktúry, pričom neschopnosť sýrskych úradov upokojiť konfrontáciu zase poukazuje na problémy mladej vlády prezidenta Ahmada Šaru zvládať napätie či prepuknutie násilia.
Zostup Sweidy do chaosu bol poznačený krutými zverstvami, hromadnými popravami, paľbou z ťažkých zbraní a leteckými útokmi. Budovy po celom meste boli vyrabované. Dediny v okolí boli vyľudnené a vypálené. Podľa OSN bolo vysídlených takmer 200-tisíc ľudí. Desiatky sú stále nezvestné.
Izrael útočí v Sýrii, hovorí o ochrane drúzov. Môže rozpútať väčšie násilnosti? Čítajte Väčšina obetí boli podľa Fadela Abdul Ghanyho, riaditeľa Sýrskej siete pre ľudské práva, drúzovia — ktorí tvoria väčšinu obyvateľstva v meste Sweida a rovnomennom okrese. Nie je však jasné, koľkí z nich boli civilisti a koľkí bojovníci. Medzi mŕtvymi bolo podľa neho najmenej 26 detí a 47 žien.
Preživší, ktorí v posledných týždňoch navštívili mesto a okolité dediny, počas rozhovoru s reportérmi denníka The Washington Post uviedli, že zverstvá páchali všetky ozbrojené frakcie. „Každý prispel ku krvi, ktorá tiekla v tomto okrese,“ povedal Laith al-Balous, miestny drúzsky vodca považovaný za blízkeho vláde.
Telá boli niekoľko dní uložené na nádvorí a v márnici hlavnej nemocnice v meste. Niektoré boli neskôr pochované v hromadnom hrobe na kopci s výhľadom na mesto, pod červeno-hnedou hlinou. Lekári uviedli, že telá stále sčítavajú. Žiadosti o rakvy z okolitých dedín prichádzali niekoľko dní, dodali.
Preč so zradcami
Medzi bojovníkmi na jednej strane boli miestni beduíni; sunnitskí kmeňoví bojovníci z rôznych častí Sýrie, ktorí prišli na výzvu miestnych beduínov; a jednotky armády a ministerstva vnútra.
Tí bojovali proti drúzskym silám podporovaným Izraelom, ktorý uskutočnil letecké útoky vo Sweide aj v sýrskej metropole Damask.
Tamojší drúz Mazen Aleddine povedal, že členovia štátnej bezpečnosti a spriaznení sunnitskí kmeňoví bojovníci zabili jeho brata Safwana – popravili ho ranou do zátylku a jeho telo odhodili pod neďaleký most.
Safwan zostal v meste, aby chránil rodinný dom po tom, ako Mazen odišiel do dediny mimo mesta, aby sa postaral o rodinu, keď 15. júla vrcholilo násilie. Keď sa vrátil, zistil, že budova s ich domom bola podpálená. Rovnako aj ich podnik — autosalón na prízemí.
Okolo budovy niekto — pravdepodobne kmeňoví bojovníci — nasprejoval grafity s názvami kmeňov a sýrskych miest, z ktorých prišli, spolu s urážkami drúzov ako nelojálnych. Na začiernenom stĺpe budovy stálo: „Preč so zradcami.“
Safwanova smrť zapadá do vzorca, ktorý opísali obyvatelia: sunnitskí bojovníci vpadli do drúzskych domov, žiadali vydanie zbraní a v niektorých prípadoch obyvateľov konfrontovali a popravili.
Rodina Hosama Sarayu, sýrskeho Američana, ktorý sa vlani vrátil do Sweidy, uviedla, že on a viacerí príbuzní boli zabití podobným spôsobom. Ozbrojenci, medzi ktorými boli podľa rodiny aj vládne jednotky, ich odviedli z domu na námestie, kde ich popravili.
Ďalší temný moment
Údajné vraždy, ktoré spáchali vládni bojovníci, predstavujú ďalší temný moment pre Sýriu — krajinu, ktorej obyvatelia túžia po poriadku, zodpovednosti a inkluzívnej vláde.
Tieto činy len prehĺbili obavy – či priamo strach – menšinových komunít v krajine, ktoré sa obávajú radikálnych islamistov bojujúcich po boku vlády. Tiež posilnili nedôveru voči prezidentovi Šarovi, bývalému lídrovi sýrskej odnože al-Káidy.
„Nikdy neprijmeme Šaru, aj keby nás všetkých pozabíjal,“ vyhlásil Kamal Maqlad, drúzsky obyvateľ, ktorému zhorela rodinná budova. „Neprijmeme ho, kým nažive ostane čo len jediný drúzsky muž.“
Vláda tvrdí, že do Sweidy vyslala jednotky, aby potlačili konflikt medzi beduínmi a drúzmi. Rýchlo však utrpela straty – vrátane prepadnutia drúzskymi bojovníkmi, pri ktorom zahynulo najmenej tucet ľudí – a izraelských leteckých útokov, ktoré podľa vládneho hovorcu zabili stovky vojakov.
Vládne jednotky boli tak čoskoro vnímané ako jedna z bojujúcich strán, nie ako sprostredkovateľ mieru.
Po sociálnych sieťach sa zároveň šírili videá, na ktorých muži v uniformách vrátane vojenskej polície násilne holia fúzy drúzskym mužom ako formu verejného poníženia. Iné videá zachytávali popravy drúzov, čo prinútilo ministerstvo vnútra vydať vyhlásenie, v ktorom zabíjanie odsúdilo a oznámilo „naliehavé“ vyšetrovanie.
Koncom minulého mesiaca ministerstvo spravodlivosti informovalo, že vznikla komisia zložená zo sudcov a ďalších predstaviteľov, ktorá má vyšetriť násilnosti vo Sweide a páchateľov postaviť pred súd.
Tvrdohlaví vodcovia
Aj beduínske štvrte vo Sweide čelili krutým útokom vrátane štvrte al-Maqwas na východe mesta. Obyvatelia tvrdia, že útočníkmi boli drúzski bojovníci verní Hikmatovi Hijrimu, duchovnému vodcovi drúzov v Sýrii.
Prívrženci vlády obviňujú Hijriho, že spôsobil chaos vo Sweide, pretože vystupoval proti prítomnosti vládnych síl a žiadal pomoc od Izraela. Izrael, ktorý od Sýrie požaduje, aby juh krajiny zostal demilitarizovaný – a pravidelne útočí na vojenské či iné zariadenia, aby toto rozhodnutie presadil – uviedol, že minulý mesiac zasiahol na ochranu drúzov.
Zástupca Hijriho v reakcii na žiadosť o rozhovor uviedol, že nie je k dispozícii. Balous, drúzsky vodca, však obvinil Hijriho „tvrdohlavosť“ z vyvolania násilia vo Sweide. „Chceli zapáliť oheň,“ povedal.
Izraelské jednotky vnikli do sýrskych dedín, neskôr sa stiahli Čítajte Emad Salama, 40-ročný beduín z al-Maqwas, uviedol, že podobné incidenty, ako boli únosy, ktoré tento konflikt odštartovali, sa v minulosti vyriešili v priebehu niekoľkých dní pomocou kmeňových autorít. „Tentoraz nikto nechcel začať zmierovací proces,“ povedal. „Obe strany boli tvrdohlavé.“
Spojenci vlády uviedli, že izraelská podpora povzbudila drúzske frakcie v meste, ktoré túžia po autonómii od centrálnej vlády.
Drúzski obyvatelia však tvrdia, že štát len hľadal zámienku, ako si podriadiť nepoddajnú Sweidu.
Nech už boli dôvody akékoľvek, Salamových drúzskych priateľov to viedlo k varovaniu: „Toto je väčšie než všetko, čo tu doteraz bolo,“ citoval ich slová.
Problémové gangy
S rastúcou intenzitou bojov sa Salamovi príbuzní – jeho brat Wael, švagor, synovec a bratranec – ocitli uviaznutí mimo Sweidy. „Hovorili sme im, aby sa nevracali, ale báli sa o svoje rodiny,“ povedal. Podľa neho ich zabili, keď sa pokúsili vrátiť.
Vo štvrti al-Maqwas podľa jeho slov drúzski bojovníci zabili najmenej 26 ľudí. Niektorí beduínski obyvatelia boli šokovaní, ako rýchlo sa ich drúzski susedia obrátili proti nim.
Dvadsaťdvaročný Mohammed Wadi, povedal, že keď boje prepukli, ukrýval vo svojom dome drúzov zo susedstva. Keď sa vládne sily stiahli, „boli to práve tí, ktorých sme chránili, ktorí sa obrátili proti nám,“ povedal. Vykradli mu dom.
On a jeho rodina poskytli výpoveď reportérom v dedine al-Darah západne od Sweidy, kde sa momentálne ukrývali. Inde v dedine boli chránené aj drúzske rodiny, ktoré ušli z dediny al-Thaala, vzdialenej len niekoľko kilometrov, uviedol 42-ročný Khalid Ahmed.
Tieto dve dediny boli dlho prepojené a keď vypuklo násilie vo Sweide, dohodli sa na prímerí sprostredkovanom miestnymi lídrami, povedal Ahmed.
„Drúzi sú úprimne mierumilovní. Normálne by sa do tohto nezapojili,“ dodal. „Problémom sú Hijriho gangy.“
Nikdy sa nevrátia
Keď reportéri The Washington Post navštívili oblasť niekoľko dní po vyhlásení prímeria 19. júla, vládni bojovníci zriadili kontrolný bod v obci Walgha západne od mesta. Pili čaj a varovali pred ostreľovačmi na ceste ďalej.
Počas rozhovoru sa k stanovišťu blížil biely pikap značky Toyota, čo vyvolalo paniku. Bojovníci sa rozbehli k autu a vytiahli vodiča — drúzskeho muža, ktorý mal pri sebe pušku s namontovaným ostreľovačským zameriavačom. Nebolo jasné, či k stanovišťu prišiel omylom, alebo sa stratil.
Spočiatku bol muž zúfalý. „Prosím vás, mám syna,“ prosil bojovníkov, ktorí ho okamžite obkľúčili a zviazali mu ruky plastovými páskami. Potom sa jeho hlas zmenil – pôsobil odovzdane. „Ak ma chcete zabiť, tak ma proste zabite.“ Jeden dôstojník mu povedal, že bude „odvedený na vyšetrovanie“.
Na mieste nič nezostalo. Zverejnili letecké zábery zdevastovaného Pásma Gazy Čítajte Z hodiny na hodinu sa menil charakter mesta. Každú noc prevážali konvoje organizované Sýrskym arabským Červeným polmesiacom prevažne beduínske rodiny zo Sweidy – niektorí cestovali v autobusoch, iní sedeli na plošinových nákladných autách medzi nábytkom a ovcami. Mnohí z nich tvrdili, že sa už pravdepodobne nikdy nevrátia.
Niekoľko kilometrov od Walghy sledovali drúzski bojovníci, ako sa jedného večera pripravovala na odchod ďalšia kolóna z Omránskeho námestia v meste.
Niektorí z nich zadržiavali hnev – pobúrení tým, že beduínom je umožnený bezpečný odchod. „Zabili šestnásť ľudí – ženy a deti,“ zavrčal jeden z bojovníkov, narážajúc na masaker, ktorý sa podľa neho odohral v jednej z dedín.
Ďalšieho drúzskeho bojovníka, s guľometom preveseným cez plece, museli jeho spolubojovníci zadržať. „Zabili mi brata!“ zakričal len niekoľko metrov od pasažierov v stojacej kolóne, ktorí nervózne čakali, kým sa vozidlá pohnú.
