TEL AVIV, BRATISLAVA. Minulý štvrtok sa z prístavného mesta Aškelon na juhu Izraela vyplavilo smerom k Pásmu Gazy niekoľko lodí. Posádku tvorili rodiny viacerých rukojemníkov, ktorých naďalej zadržiava teroristická organizácia Hamas.
„Chceme, aby to všetko prestalo. Chceme, aby nám svet pomohol zastaviť (premiéra Benjamina) Netanjahua. Chceme ukončiť vojnu a dosiahnuť dohodu o rukojemníkoch,” ozrejmil úmysel plavby pre americkú stanicu CNN Jehuda Cohen, ktorého syn Nimrod je naďalej zajatcom v Pásme Gazy.
Ich snaha však nevyšla. Izrael totiž o deň neskôr schválil vojenský plán na zabratie Gazy, najväčšieho mesta v palestínskej enkláve.
Rodiny rukojemníkov sa však nevzdávajú. Najnovšie totiž apelujú na firmy a pracovníkov, aby sa pridali ku generálnemu štrajku.
Chcú tak vyvinúť tlak na izraelskú vládu, aby pristúpila na prímerie - rozširovanie vojenskej operácie totiž podľa nich ohrozuje životy vojakov aj zajatcov.
„Ticho zabíja. Nastal čas zastaviť krajinu,” uviedla iniciatíva na nedeľňajšej tlačovej konferencii v Tel Avive oproti budove ministerstva obrany.
V článku sa dočítate aj:
- akú operáciu plánuje Izrael v Pásme Gazy,
- ako Izrael kritizuje medzinárodné spoločenstvo,
- kto chystá generálny štrajk,
- aká je situácia v Pásme Gazy.
Netanjahuov plán
Premiér Benjamin Netanjahu ešte minulý týždeň hovoril o úplnej okupácii Pásma Gazy, jeho plán sa však neskôr trochu zmenil. Izraelský bezpečnostný kabinet totiž v piatok schválil len obsadenie Gazy, najväčšieho mesta v palestínskej enkláve, ktoré sa nachádza na severe územia.
Členovia kabinetu tak spravili napriek výhradám zo strany armády, ktorá hovorí, že ďalšie boje ohrozia nielen jej členov, ale aj rukojemníkov a ešte viac prehĺbia humanitárnu katastrofu v Pásme Gazy.
Netanjahu chce obsadiť celé Pásmo Gazy. Bývalí vojaci volajú na pomoc Trumpa Čítajte Počas útoku v októbri 2023 Hamas zajal 251 ľudí. Počas rokovaní a vlaňajšieho dočasného prímeria väčšinu prepustil, v zajatí však podľa Izraela zostáva 49 ľudí, 27 z nich je pravdepodobne mŕtvych.
Pre predchádzajúci návrh celoplošného obsadenia sa dokonca dostal Netanjahu do priamej slovnej potýčky s Ejalom Zamirom, veliteľom izraelských obranných síl (IDF), písali izraelské médiá.
Netanjahu však najnovšie vyhlásil, že Izrael chce neskôr obsadiť celé Pásmo Gazy a zbaviť ho tak Hamasu. Územie však nemá podľa neho ovládať ani izraelská vláda, ani Palestínska samospráva, ktorá s obmedzenými právomocami úraduje na Západnom brehu Jordánu, druhom palestínskom území. Namiesto toho chce vedenie odovzdať zatiaľ nešpecifikovanej arabskej vládnej sile.
„Nechceme si ho nechať. Chceme mať bezpečnostný perimeter, ale nechceme územie spravovať,” povedal Netanjahu deň pred rozhodnutím kabinetu pre americkú stanicu Fox News.
Kritika z oboch strán
Aj najnovší plán si však vyslúžil medzinárodnú kritiku, ako aj odsúdenie priamo z Izraela.
Do ulíc Tel Avivu proti nemu v sobotu vyšlo viac ako stotisíc ľudí. Kritizujú najmä to, že rozšírenie vojenskej operácie ohrozí životy rukojemníkov, ktorí sa stále v Pásme Gazy nachádzajú.
„Nie je to vojenské rozhodnutie. Mohol by to byť rozsudok smrti pre ľudí, ktorých máme najviac radi,“ povedala podľa denníka The Guardian na zhromaždení Lishay Miran Lavi, ktorej manžela Omriho Hamas naďalej zadržiava. Lavi tiež apelovala na amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby zasiahol.
V nedeľu sa zas pre ohlásenie plánu konalo mimoriadne stretnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (OSN). Najnovší izraelský plán odsúdili napríklad Británia, Francúzsko, ale aj Čína či Rusko.
„Ak sa tieto plány zrealizujú, pravdepodobne spustia ďalšiu katastrofu v Gaze, ktorá sa rozšíri po celom regióne a spôsobí ďalšie nútené vysídľovanie, zabíjanie a ničenie – čím sa ešte viac prehĺbi neznesiteľné utrpenie obyvateľstva,“ povedal na zasadnutí Miroslav Jenča, námestník generálneho tajomníka OSN pre Európu, Strednú Áziu a Ameriky.
Konkrétne kroky začalo podnikať Nemecko, druhý najväčší exportér zbraní - po USA - do Izraela. Tamojšia vláda totiž oznámila, že prestane Izraelu posielať vojenské vybavenie, ktoré by mohol použiť v Pásme Gazy.
Spojené štáty ako najsilnejší spojenec Izraela však pri ňom naďalej stoja. Prioritou tamojšej vlády je podľa vlastných slov ukončenie vojny, no podporuje zničenie Hamasu spôsobom, akým navrhuje Netanjahu.
Americká veľvyslankyňa pri OSN Dorothy Shea najnovšie na stretnutí svojich spojencov obvinila z podkopávania Izraela. „Aktívne predlžujú vojnu šírením lží o Izraeli” a „tým, že teroristom uznajú propagandistické víťazstvá,” cituje ju americká stanica CNN.
Generálny štrajk
Po tom, aby ľudia budúcu nedeľu neprišli do práce a ochromili tak na deň izraelskú ekonomiku, volá skupina October Council, ktorá zastupuje rodiny zasiahnuté útokom Hamasu z októbra 2023.
„Všetci sa budúcu nedeľu pozastavíme a povieme - dosť, zastavte vojnu, vráťte rukojemníkov. Je to v našich rukách,” uviedla Reut Recht-Edri, ktorej syna Ida zabili členovia Hamasu na hudobnom festivale v pohraničnej oblasti. Cituje ju denník Times of Israel.
Pridala sa k nej Anat Angrest, ktorej syn Matan je stále rukojemníkom v Pásme Gazy. „Vláda sa rozhodla okupovať Pásmo Gazy a poslať vojakov bližšie k Matanovi. Chcú ho priviesť späť, ale v skutočnosti ho ohrozujú,” povedala na víkendovej tlačovej konferencii.
Pripomenula udalosť z vlaňajšieho septembra, keď Hamas v tuneli zabil šesť rukojemníkov počas toho, ako sa k nim blížili izraelskí vojaci. Obáva sa, že najnovšie rozšírenie vojenských operácií môže vyústiť do rovnakého scenára.
Na mieste nič nezostalo. Zverejnili letecké zábery zdevastovaného Pásma Gazy Čítajte Štrajk podporili aj poprední predstavitelia izraelskej opozície. „Volanie po zastavení ekonomiky je opodstatnené a hodné úsilia. Budeme naďalej stáť po ich boku,” napísal líder opozície Jair Lapid na sociálnej sieti X.
Nateraz však nie je jasné, či sa k štrajku pripojí najväčšia izraelská odborová organizácia Histadrut. Jej predseda Arnon Bar-David sa v pondelok mal stretnúť s organizátormi štrajku, podľa izraelských médií však ich úsilie oficiálne nepodporí.
„Uvidíme, ako vieme pomôcť. Štrajk je však prostriedkom, nie konečným riešením,” povedal pre izraelský portál Ynet hovorca odborov Histadrut Janiv Levy. „V tomto štádiu sa domnievame, že štrajk nepomôže kampani ani bolesti rodín,” dodal.
Histadrut pritom vlani generálny štrajk na podporu rodín zorganizoval . Súd im to však zakázal s argumentom, že ide o politickú záležitosť, ktorá nesúvisí s právami pracovníkov.
Humanitárna kríza
Izraelské rozhodnutie o Gaze odsúdili aj viaceré humanitárne organizácie. Obávajú sa totiž, že ďalšie útoky len prehĺbia humanitárnu katastrofu v Pásme Gazy.
Detský fond OSN (UNICEF) varuje najmä pred hladovaním a podvýživou. V júli 2025 organizácia identifikovala takmer 12-tisíc akútne podvyživených detí. „Je to najvyšší mesačný počet, aký sme doteraz zaznamenali,” napísala na sociálnej sieti X.
Loading
...Izrael naďalej odmieta, že v Pásme Gazy vytvoril hladomor a z katastrofickej situácie viní Hamas.
Humanitárne organizácie však tvrdenia izraelskej vlády čoraz hlasnejšie odmietajú. „Úprimne povedané, došli nám slová na opis humanitárnych podmienok, ktoré sú viac než hrozné. Už to nie je hroziaca kríza hladu – jasne povedané, ide o čisté vyhladovanie,” uviedol v pléne OSN Ramesh Rajasingham, predstaviteľ Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).
