BERLÍN. Nemecký spolkový ústavný súd v Karlsruhe vo štvrtok rozhodol, že príslušníci bezpečnostných zložiek môžu využívať potajme nainštalovaný špionážny softvér na monitorovanie telefónov a počítačov podozrivých jedine v prípadoch, ktoré sa týkajú závažných trestných činov.
Informuje o tom agentúra Reuters.
Súd tvrdí, že právomoc vyšetrovateľov potajme prehľadávať počítače a smartfóny podozrivých je sčasti nekompatibilná s nemeckou ústavou známou aj ako Základný zákon (Grundgesetz).
Rozhodnutie súd vydal po tom, čo skupina Digitalcourage bojujúca za dodržiavanie digitálnych práv podala v roku 2017 podnet proti reforme, podľa ktorej mohli policajti za určitých okolností monitorovať špionážnym softvérom aj šifrované čety alebo komunikačné aplikácie. Organizácia tvrdila, že takýto krok by mohol ovplyvniť súkromie ľudí, ktorí nie sú podozriví.
Súd sťažnosti vyhovel a uviedol, že reforma nechala priveľa možností na používanie špehovacích softvérov. Takéto sledovanie považuje za závažný zásah do súkromia a rozhodol, že sa preto môže používať len pri vyšetrovaní závažných trestných činov.
Polícia tak nebude môcť monitorovať zariadenia pri vyšetrovaní trestných činov, za ktoré hrozia podozrivému menej ako tri roky väzenia, nakoľko tie súd nepovažuje za dostatočné závažné.
Rozhodnutie zostane v platnosti až do prijatia nových nariadení.