Tak takto asi vyzerá bežná štvrť v Lime. Ak je mimo centra alebo hlavného ťahu, je úplne pokojná a bezpečná. FOTO - KATARÍNA ZACHAROVÁ
Nie veľa ľudí má možnosť prísť do cudzej krajiny a žiť takmer ako domorodec. Šanca je o to menšia, keď ide o krajiny vzdialené, ako je napríklad Peru. Ja som túto možnosť dostal.
Zo Slovenska je cesta do mesta Arequipa, kde momentálne žijem, dosť komplikovaná. Priame lety z Európy neexistujú. A ak nechcete, aby vás cesta finančne zruinovala, musíte cestovať ešte cez nejaké väčšie európske letisko, prípadne aj cez Caracas. Takto sa dostanete do hlavného mesta - do Limy. Odtiaľ máte dve možnosti: autobus alebo lietadlo. Lietadlom je to rýchlejšie, bezpečnejšie a trochu drahšie. Pripravíte sa však o obrovský zážitok.
Hneď, ako opustíte múry letiska, začnú sa o vás doslova trhať taxikári - pirane. Zo začiatku si pripadáte ako niekto dôležitý. Po chvíli vám však začnú liezť na nervy. Každý vás ťahá smerom k vlastnému taxíku a nepustí vás, kým mu nedáte jasne najavo, že o taxík záujem nemáte. Nie je to však také jednoduché. Ak sa rozhodnete niektorý si zobrať, cenu si dohodnite vopred. Nemajú totiž taxametre. Treba zjednávať čo najviac. A pri výbere musíte byť veľmi ostražitý. Môže sa stať, že vás pekne ošklbú. Tak, ako sa to stalo aj mne.
Alebo vás miestna polícia nájde bez niektorého z orgánov, prípadne bez známok života. Ak máte možnosť, prehliadnite si aj auto, ktorým sa máte viezť. Normy tu veľmi neplatia. Ak si dáte pozor, nebudete musieť roztláčať vlastný taxík. Ja som to robil asi päťkrát. Potom vás už čaká samotná Lima.
Ďalší zo šokov zažijete hneď potom, ako sa pohnete z letiska. Doprava je priam otrasná. Jazdí sa systémom rýchlejší vyhráva. Žiadne iné pravidlá nie sú. Minimum cestných čiar, značiek a semaforov. Ak treba, dopravu riadia cestní policajti. Jazdí sa na benzínoch s oktánovým číslom od 84 do 92. Nič kvalitnejšie som tu zatiaľ nevidel. Čo ma prekvapilo snáď najviac, je to, že na benzínových pumpách dostanete kúpiť aj kerozín - letecký benzín. Vzhľadom na obrovské množstvo áut si znečistenie asi dokážete predstaviť. Počas zimy je celé mesto obklopené hmlou, takže všetky výfukové plyny sa tu udržujú. Už po jednom až dvoch dňoch vám môže prísť dosť zle.
Autobusy nechodia z jednej autobusovej stanice. Je tu viac spoločností a každá má svoj vlastný terminál. Väčšinou máte možnosť výberu z troch tried. Business class najnižšia (rozhodne sa nenechajte oklamať názvom), Royal Class - Semi-cama a Royal Class - Cama. Najvyššia trieda je veľmi luxusná. Sedadlá sú pohodlnejšie ako v lietadle, dostávate aj jedlo. Je síce dosť na nič, ale zasýti aspoň trochu. Cena je v porovnaní zo Slovenskom vynikajúca.
Ja som v Lime zostal jeden deň, za ktorý som mal možnosť spoznať zopár skvelých ľudí. Pri počiatočných problémoch som na autobusovom termináli stretol úžasných policajtov. Pomáhali, ako sa len dalo. Trochu nezvyk po tých pár rokoch strávených v Európe.
Prespával som u mladého chalana, ktorého som predtým vôbec nepoznal. Nemal problém presvedčiť svoju mamu o jednej v noci, aby u nich mohli zostať dvaja cudzinci (cestoval som, totiž, ešte s kamarátkou-kolegyňou). Čo sa ľudí týka, naozaj nie je problém. Zo začiatku si držia trochu odstup, ale po chvíli si pripadáte, ako by ste ich poznali už roky. Sú srdeční, pohostinní. Proste skvelí.
Peruánska kuchyňa je vo svete známa veľmi málo. Čo je škoda. Tradičné jedlá, ktoré dostanete kúpiť v každej reštaurácii, sú úžasné. Ak máte radi plody mora alebo ryby, tak toto miesto je pre vás rajom na zemi. Vo vnútrozemských častiach Peru sa zasa pripravuje obrovské množstvo bravčového, kuracieho a hovädzieho mäsa. Ak nemáte problém s exotikou, môžete ochutnať aj morské prasiatka. Vyprážané... K mäsu dostanete väčšinou ryžu a zemiak. Hovorí sa, že ich tu majú vyše 300 druhov. Jedia ich prakticky so všetkým.
Samotné mesto som veľmi nevidel. Na to by som potreboval omnoho viac času ako jeden deň. Z mojich dojmov však môžem spomenúť to, že odpadkové koše sa hľadajú veľmi ťažko. Smeti sa väčšinou hádžu na chodníky, odkiaľ ich následne odpracú. Architektúra je zvláštnou zmesou všetkého možného. Niektoré časti mesta sú veľmi pekné. Paneláky sú tu úplne odlišné. Väčšina z nich je dosť luxusná a na prvý pohľad pôsobia skôr ako hotely. Domy sú veľké a pekne zariadené. Používa sa veľa skla. Vyššie triedy v nich majú aj nejakých zamestnancov (napríklad v dome, v ktorom som prespával, mali strážnika a domácu).
Toľko k Lime. Cestou späť na Slovensko mám v pláne pobudnúť v tomto meste asi týždeň. Potom budem vedieť viac...
magic.blog.sme.sk
