Text pôvodne vyšiel v denníku The Washington Post.
Zemetrasenie s magnitúdom 8,8 – jedno z najsilnejších vôbec zaznamenaných – zasiahlo v utorok večer pobrežie východného Ruska.
Zem sa triasla niekoľko minút, rozbíjali sa okná a bola poškodená infraštruktúra v okolí. V nasledujúcich hodinách sa ľudia v Japonsku, na Havaji aj na západnom pobreží Spojených štátov amerických pripravovali na často smrteľný dôsledok pobrežných zemetrasení: cunami.
Silné zemetrasenia v minulosti spôsobili obrovské a ničivé vlny aj vo vzdialených oblastiach, no vedci hovoria, že tentoraz boli vlny oveľa miernejšie – v celom Tichom oceáne.
Vedci a záchranné tímy stále zhromažďujú podrobnosti o udalosti, no podľa odborníkov mohol dosah zmierniť lepší varovný systém, ale tiež ďalšie faktory týkajúce sa zemetrasenia.
Zemetrasenie „rozhodne vytvorilo cunami s dosahom na celý Tichý oceán, čo je pri cunami pomerne veľké, ale bolo o niečo menšie, než by sa pri danom magnitúde dalo očakávať,“ povedala Tina Durová, výskumníčka cunami.
V článku sa dočítate:
- kde zemetrasenie nastalo,
- koľko metrov mali vlny,
- ako sa vyvinuli varovné systémy.
Najväčšia otázka
Zemetrasenie nastalo pri polostrove Kamčatka, kde sa Pacifická tektonická platňa podsúva pod Severoamerickú platňu. Táto seizmicky aktívna subdukčná zóna už vyprodukovala dve z desiatich najsilnejších zemetrasení na svete. V roku 1952 zasiahlo zemetrasenie s magnitúdom 9,0 miesto menej než 30 kilometrov od epicentra utorkového otrasu – aj vtedy vznikla cunami naprieč Tichým oceánom.
Teraz sa dve platne posunuli popri sebe v relatívne malej hĺbke – asi 20 kilometrov pod dnom oceánu. To spôsobilo vyzdvihnutie morského dna a s tým spojené vytlačenie vody – a teda vznik cunami.
Výška vĺn dosiahla pri Kamčatke viac než 4,5 metra, uviedol Alexander Rabinovič, fyzikálny oceánograf a podpredseda Medzinárodnej komisie pre cunami (IUGG). Miestne tímy podľa neho ešte len prechádzajú oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva pozdĺž južného pobrežia Kamčatky – tam mohli vlny dosiahnuť až 15 metrov.
V Japonsku podľa tamojšej meteorologickej agentúry cunami vlny dosiahli výšku 30 až 90 centimetrov. Okolo Havaja dosahovali 1,5 až 1,8 metra. Väčšina oblastí v Kalifornii zaznamenala len mierne zvýšenie hladiny – približne o 30 centimetrov. No v Crescent City na severe Kalifornie, kde sa cunami často zosilňujú v dôsledku tvaru morského dna, vlny vystúpili takmer na 1,2 metra.
Prečo boli vlny relatívne malé vo väčšej vzdialenosti od epicentra, je podľa odborníkov momentálne „najväčšia otázka“, povedal Viačeslav Gusiakov, odborník na cunami zo sibírskej pobočky Ruskej akadémie vied. Keď sa cunami šíri, prirodzene slabne. No podobne silné zemetrasenie v roku 1952 v tej istej oblasti spôsobilo väčšie vlny a väčšie škody na Havaji než aktuálne zemetrasenie.
Ďaleký východ zasiahlo jedno z najsilnejších zemetrasení histórie, vlny prinieslo do Japonska i na Havaj Čítajte Jedným z možných vysvetlení je podľa Gusiakova neprítomnosť veľkého zosuvu pôdy na dne oceánu, ktorý by cunami ešte zosilnil. Podmorské pohyby sedimentov alebo skál môžu totiž cunami zvýšiť až o 90 percent, hoci v tomto konkrétnom prípade si to vyžaduje ďalší výskum.
Je tiež možné, že samotné zemetrasenie – hoci veľmi silné – prispelo k miernejšej vlne. Podľa modelov Americkej geologickej služby (USGS) sa zem posunula o šesť až deväť metrov pozdĺž zlomového pásma dlhého približne 480 kilometrov, uviedol Diego Melgar, riaditeľ Centra pre seizmický výskum regiónu Cascade na Oregonskej univerzite.
Takéto rozdiely v pohybe zlomov môžu rozhodovať o tom, či vznikne malá cunami, alebo katastrofická, dodal.
Napríklad zemetrasenie v roku 2011 v Japonsku, ktoré spustilo jadrovú krízu vo Fukušime, posunulo zem až o 45 metrov na podobnej dĺžke zlomu. Spôsobilo cunami vysoké až 30 metrov, miliónové škody v Crescent City a zahynula pri ňom jedna osoba.
„Zemetrasenia majú svoju osobnosť,“ povedal Melgar. „Práve takéto detaily ovplyvňujú, akú cunami spôsobia.“
Odhadovaný čas šírenia sa cunami od epicentra na Kamčatke v hodinách v Tichom oceáne. (zdroj: NOAA)V priamom prenose
Súčasťou odpovede sú aj lepšie varovania, tvrdia experti. Gusiakov uviedol, že varovania pred cunami boli vydané včas kamčatským a sachalinským varovným centrom. Zatiaľ neboli hlásené žiadne obete na životoch.
Príval vody síce odtrhol mólo v Crescent City, no zranenia zatiaľ nikto neutrpel. Podľa Rabinoviča tentoraz fungoval varovný systém výborne – ľudia mali čas opustiť pobrežné oblasti, vytiahnuť lode z prístavov a pripraviť sa.
„Keď ste na opačnej strane Tichého oceánu, máte predsa len trochu viac času na to, aby ste všetkých informovali a pripravili,“ dodala Durová.
To však nie je vždy pravidlom. Podľa Durovej by pri narušení subdukčnej zóny Cascadia na západe USA mohlo dôjsť k podobnej udalosti v priebehu minút až hodín.
Japonsko odložilo odstránenie rádioaktívnych trosiek z Fukušimy na rok 2037 Čítajte Je zároveň príliš skoro tvrdiť, že zemetrasenie nespôsobilo žiadne ničivé škody cunami, upozornil Melgar. Ľudia sú dnes zvyknutí sledovať dosahy katastrof v priamom prenose cez sociálne siete, no v skutočnosti bude potrebná dôkladná analýza satelitných snímok aj terénne prieskumy, aby sa zistila skutočná výška vĺn, ktoré zasiahli ruské pobrežie – najmä riedko obývaný polostrov Kamčatka.
Aj keď boli dôsledky cunami na Havaji a západnom pobreží USA minimálne, Melgar to označil za „príbeh úspechu“, keďže dané oblasti dostali včasné varovanie a zareagovali rýchlo.
Niektoré varovné systémy vznikli práve v reakcii na smrteľnejšie a ničivejšie zemetrasenia. Napríklad v roku 1946 spustilo zemetrasenie s magnitúdom 8,6 pri Aleutských ostrovoch na Aljaške cunami, ktoré zabilo 159 ľudí na Havaji. Obdobné tragédie boli hlavnou motiváciou na vznik amerických varovných centier pred cunami, ktoré dnes fungujú pod Národným úradom pre oceány a atmosféru (NOAA).
„Akékoľvek varovanie je obrovský úspech,“ dodal Melgar.
