Text pôvodne vyšiel v denníku The Washington Post.
Ťažko si ho nevšimnúť – tmavý skalnatý masív na vrchole fjordu. Vzduch brázdia krkavce, z útesov padajú vodopády, ale na tomto výbežku nerastie nič zelené. Pripomína Mordor. Rybár vypína motor.
Táto magická hora na južnom cípe Grónska podľa spoločnosti, ktorá vlastní licenciu na ťažbu, ukrýva jedno z najväčších ložísk vzácnych zemín na svete. Sú to exotické kovy, ktoré formujú 21. storočie – suroviny pre vojnu aj mier, elektromobily aj veterné turbíny, laserom navádzané rakety aj stíhačky F-35.
Záujem o doteraz nevyužité geologické bohatstvo ostrova prudko rastie aj vďaka americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý vyhlásil, že Spojené štáty „tak či onak“ získajú Grónsko – poloautonómne územie patriace pod Dánske kráľovstvo.
Grónsko, najväčší ostrov na svete, sa nachádza prevažne za polárnym kruhom; 80 percent jeho územia pokrýva pevninský ľadovec s priemernou hrúbkou 2,3 kilometra.
Vďaka teplejším atlantickým prúdom vtekajúcim do Baffinského zálivu žije väčšina obyvateľstva na západnom pobreží. Cestná sieť má len 120 kilometrov. Väčšina dopravy prebieha loďou alebo lietadlom.
Vnútrozemský ľadovec v Grónsku ukrýva sedem percent svetových zásob sladkej vody, no čelí čoraz výraznejšiemu topeniu. Miernejšie podmienky môžu zmeniť pobrežnú zónu, kde sa stretávajú ľad, zem a more – a odkryť ďalšie ložiská hornín vhodných na ťažbu.
Hoci bohatstvo grónskeho podzemia je známe už dlho, novodobý záujem o jeho nedotknuté a ťažko prístupné strategické suroviny vyzdvihol jeho potenciál najmä na juhu ostrova.
V článku sa dočítate:
- čo sa nachádza v Grónsku,
- prečo sa firmám v Grónsku nedarí,
- akú víziu má grónska vláda.
Jeden zo sto
Grónsko sa chce stať ťažobným štátom. Zatiaľ ním ešte nie je – poprípade iba veľmi málo.
Nachádzajú sa tu ložiská diamantov, grafitu, lítia, medi, niklu, gália a tiež vzácnych zemín s menami ako z vedeckej fantastiky – napríklad dysprózium, neodým a terbium.
Štátom podporovaná baňa na rubíny skrachovala. Dlhoročná ťažba zlata tu najskôr prebiehala, potom ju zatvorili a teraz sa opäť snaží obnoviť prevádzku, aby využila historicky vysoké ceny. Grónsko zakázalo ťažbu uránu v roku 2021, v dôsledku čoho čelí arbitráži vo výške miliardy dolárov.
Spoločnosti tu roky vykonávajú prieskumy, ale projekty sa len zriedkavo rozbehnú – buď pre nízke ceny surovín, alebo extrémne náklady na rozbeh v zamrznutej pustatine bez ciest, s krutými zimami a veľmi malým počtom dostupných pracovníkov.
„Ak chcete postaviť baňu v Grónsku, musíte si všetko postaviť sami,“ hovorí Bent Olsvig Jensen, výkonný riaditeľ Lumina Sustainable Materials – zatiaľ jedinej aktívnej bane v Grónsku. Zamestnáva menej ako 50 ľudí a ťaží anortozit, silikátový minerál, ktorý sa našiel aj na Mesiaci, používaný pri výrobe sklených vlákien a náterových látok.
„V Grónsku uspeje len jeden zo sto projektov a o tých 99 sa už nehovorí,“ dodáva Jensen. „Žiadna moderná baňa tu zatiaľ nebola zisková.“
Jeho cieľ? Budúci rok to zmeniť.
Prístav Qaqortoq na juhu ostrova. (zdroj: Juliette Pavy — The Washington Post)Malé šance na úspech
Napriek všetkým prekážkam Trump nasadil taktiku cukru a biča – raz sa vyhráža Dánsku clami, inokedy Grónčanom sľubuje, že z nich urobí boháčov. Možnosť použitia vojenskej sily nevylúčil.
Trump však nie je jediný, koho Grónsko láka. Ostrov sa nachádza uprostred severného Atlantiku, medzi Európou a Amerikou, ktorých priemysel túži po vzácnych zeminách – momentálne takmer výhradne ovládaných Čínou.
Rovnako ako Trump aj Grónčania hľadajú dohody. Ak si niekedy budú chcieť dovoliť nezávislosť od Dánska, dobre vedia, že len z rybolovu kreviet si modernú ekonomiku nevybudujú. Chcú aj cestovný ruch, aj ťažbu.
Novozvolený grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen vyhlásil, že ostrov je otvorený pre podnikanie. Jeho minister pre ťažbu povedal denníku The Washington Post, že Grónsko víta európske a americké investície – a zároveň sa stavia opatrne k tým čínskym.
Menej nehostinný juh ostrova má najväčší potenciál, no aj krátka návšteva ukazuje, prečo bude ťažba týchto surovín mimoriadne náročná – s Trumpom či bez neho.
Hodinu loďou z Qaqortoqu, hlboko vo fjorde, sa nachádza plánované ložisko Tanbreez – názov je skratkou podľa štyroch hlavných prvkov v masíve: tantalu (Ta), nióbu (Nb), vzácnych zemín (REE) a zirkónia (Zr).
Čistota a pustota tohto miesta by boli povedomé aj vikinskému objaviteľovi Erikovi Červenému, keď sem pred tisíc rokmi dorazil. Človek tu zmenilo len pramálo – výnimkou je len zvláštna sieť 440 malých kruhových otvorov vyvŕtaných do skalného výbežku diamantovými vrtákmi počas minuloročných prieskumov.
Ak sa baňa otvorí v priebehu budúceho roka alebo dvoch, ako sa domnievajú jej austrálski vlastníci, všetko by sa mohlo zmeniť – a rovnako aj Grónsko, bývalá kolónia žijúca z vývozu atlantickej tresky a dovozu dánskych sociálnych služieb, ktoré udržiavajú pri živote 57-tisíc obyvateľov, z ktorých väčšinu tvoria arktickí Inuiti.
Minulosť však naznačuje, že šance na úspech sú malé.
Podľa posledného sčítania má grónske ministerstvo baníctva evidovaných 67 aktívnych prieskumných licencií – od malých firiem po veľké ťažobné konzorciá, ktoré im umožňujú vŕtať do zeme a zbierať vzorky. Licencií na komerčnú ťažbu má len osem spoločností. Na porovnanie, v Južnej Afrike je momentálne aktívnych 561 baní.
Vzorky jadier vzácnych zemín z lokality Tanbreez. (zdroj: Juliette Pavy — The Washington Post)Nenahraditeľné prvky
Biely dom každopádne aj naďalej tvrdí, že kontrola nad Grónskom je kľúčová pre národnú bezpečnosť USA. Zameriava sa najmä na vytvorenie bezpečného dodávateľského reťazca kritických materiálov, ktoré Západ potrebuje na výrobu pokročilých magnetov a čipov – využívaných v prístrojoch magnetickej rezonancie, jadrových ponorkách a počítačoch poháňaných umelou inteligenciou.
„Grónsko je úžasné miesto z hľadiska geológie a má obrovské zásoby vzácnych zemín – vlastne ani nie sú také vzácne, ale sú mimoriadne náročné na spracovanie,“ povedal Thomas Kokfelt, hlavný výskumník v GEUS (Geologická služba Dánska a Grónska), ktorá sídli v Kodani a vytvára najpodrobnejšie mapy územia pokrytého ľadom.
Kokfelt uviedol, že Grónsko má ložiská 25 z 34 nerastov, ktoré Európska únia označila za kritické, a viac než dve tretiny z 50 kovov, ktoré USA považujú za strategické. Podľa geológov má Grónsko ôsme najväčšie zásoby prvkov vzácnych zemín na svete – a sú lákavo blízko amerického pobrežia.
Vzácne zeminy sa medzičasom každopádne stali geopoliticky strategickými surovinami, pretože ich dnes prakticky ovláda Čína. Tá ťaží asi 70 percent týchto kovov z vlastných baní a kontroluje vyše 90 percent ich spracovania. Peking šokoval globálne trhy, keď v apríli – ako odpoveď na Trumpove clá – dočasne obmedzil vývoz siedmich z týchto prvkov.
Na porovnanie, USA – ktoré patria spolu s Čínou, Ruskom, Austráliou a Kanadou medzi desať najväčších ťažobných štátov – majú len jednu baňu na vzácne zeminy, na hranici medzi Kaliforniou a Nevadou. Aj tam sa takmer všetka ruda z bane Mountain Pass posiela na spracovanie do Číny. V rámci Európskej únie nie je v prevádzke ani jediná baňa na vzácne zeminy.
Vedci sa síce snažia vyvinúť laboratórne metódy na syntézu vzácnych zemín alebo ich nahradiť inými materiálmi, no komerčne životaschopná priemyselná výroba je zatiaľ v nedohľadne. Spoločnosť Niron Magnetics z Minnesoty síce vyrába magnety na báze dusíka a železa – bez použitia vzácnych zemín – no tieto technológie sú zatiaľ výnimkou. V praxi zostávajú vzácne zeminy nenahraditeľné.
Dedina Qassiarsuk, neďaleko bane Tanbreeze. (zdroj: Juliette Pavy — The Washington Post)Prielomová baňa
Greg Barnes, 76-ročný geológ zo Západnej Austrálie, navštívil Tanbreez prvýkrát v roku 1992. „Úprimne, mal som vtedy opicu,“ povedal pre The Post. Požiadal kamaráta – pilota vrtuľníka –, aby pristál, lebo si potreboval uľaviť. Dodnes si pamätá, ako sa zem zafarbila, keď jeho kyslý moč dopadol na zásaditú horninu.
Pre Barnesa to bol geologický zázrak. Tanbreez označil za „jedno z desiatich miest, ktoré musí geológ navštíviť, kým zomrie“.
A možno z neho raz aj zbohatne.
Do prieskumu lokality a vybavenia povolení vložil Barnes vyše 50 miliónov dolárov a viac ako dve desaťročia práce. Ťažobnú licenciu mu napokon udelili v roku 2020. Stále však dlhuje vláde plán, ktorý objasňuje vyčistenie a uzavretie bane po ukončení jej prevádzky. Jemu to pripadá absurdné, pretože verí, že ložisko je také veľké, že vydrží minimálne tisíc rokov.
Počas prvej Trumpovej administratívy mu v noci v Perthe zazvonil telefón. Volali mu do Bieleho domu. Zložil – myslel si, že si kamarát robí žarty.
Ale nebol to vtip. V roku 2019 Barnes informoval amerických úradníkov o grónskych nerastných ložiskách. S Trumpom sa nikdy nestretol, ale krátko po jeho návšteve americký prezident začal hovoriť o „kúpe Grónska“.
Tento rok sa Barnesova spoločnosť zlúčila s Critical Metals Corp., ktorú vedie ďalší významný austrálsky investor do nerastných surovín Tony Sage – bývalý majiteľ profesionálneho futbalového klubu v Perthe. Sage označil projekt Tanbreez za „prelomovú baňu vzácnych zemín pre Západ“.
Fjord neďaleko banského miesta Tanbreez v Grónsku. (zdroj: Juliette Pavy — The Washington Post)Ložisko je obrovské – pätnásť štvorcových kilometrov s hĺbkou 300 metrov. Podľa predbežného ekonomického posúdenia nezávislého dodávateľa by baňa mohla mať v počiatočnej fáze hodnotu tri miliardy dolárov. Náklady na vybudovanie povrchového lomu a spustenie ťažby sa odhadujú na 200 miliónov dolárov. Nie je však žiadna záruka, že Sage tieto peniaze získa.
Spoločnosť Critical Metals bude musieť všetko vybudovať od nuly – vrátane povrchovej bane, ciest, spracovateľského závodu, ubytovania pre 60 pracovníkov a plávajúceho hlbokomorského prístavu, ktorý by zvládol ročne vybaviť tucet nákladných lodí prepravujúcich rudu do Európy, Severnej Ameriky alebo inam.
Drew Horn, ktorý pôsobil ako šéf kancelárie pre medzinárodné záležitosti na americkom ministerstve energetiky počas prvej Trumpovej administratívy, lokalitu navštívil. Dnes je generálnym riaditeľom spoločnosti GreenMet, ktorá sa prezentuje ako „nový americký spoj medzi súkromným kapitálom, vládou a inováciami v oblasti kritických minerálov“.
Sage a Barnes potvrdili, že americkí predstavitelia – ktorých menovať odmietli – Barnesovi povedali, že by si nemal prizývať čínskych partnerov.
Sage vyhlásil, že verí, že Trump napokon získa, čo chce – nie vlastníctvo Grónska, ale privilegovaný prístup k ťažobným dohodám, ktoré budú výhodné pre amerických výrobcov a obranný priemysel.
Za týmto účelom získala Sageova spoločnosť v júni „list o záujme“ od Americkej exportno-importnej banky (U.S. Export-Import Bank) na úver do výšky 120 miliónov dolárov, ktorý by mal financovať otvorenie bane Tanbreez.
Išlo by o prvú zahraničnú investíciu Trumpovej administratívy do ťažobného projektu v rámci novej iniciatívy Supply Chain Resiliency Initiative – určenej na budovanie trhov pre vzácne zeminy v spolupráci s „dôveryhodnými partnerskými krajinami“ ako protiváha voči Číne.
Na otázku, či je Critical Metals americká spoločnosť, Sage odpovedal: „To je dobrá otázka.“
Firma je obchodovaná na burze Nasdaq a riadia ju Austrálčania, pričom ďalšie financovanie pochádza od investičných bánk z Wall Street vrátane Cantor Fitzgerald, dodal. Trumpov minister obchodu Howard Lutnick je bývalým výkonným riaditeľom Cantor Fitzgerald. Po vstupe do Trumpovej administratívy súhlasil s odpredajom svojich obchodných podielov v tejto spoločnosti.
Známky odporu
Baňa sa nachádza v juhozápadnom Grónsku, kde popri robustnom rybnom hospodárstve existujú aj roztrúsené ovčie farmy. No aj na takomto izolovanom mieste sa objavuje odpor.
Na otázku, či si želá ťažbu v oblasti fjordu Kangerluarsuk, odpovedal Nuka Mark Nielsen, rybár, ktorý prepravoval reportérov na miesto, jednoducho: „Nie.“
Za dobrého dňa, keď kladie na vlasce návnady, dokáže Nielsen naplniť loď treskami, ktoré sa prišli trieť. Fjord živí desať rodín, povedal. Obáva sa, že hluk a lodná doprava by ryby vyplašia.
Dve hodiny severne loďou, neďaleko malej osady Qassiarsuk, pracuje Sori Paviasenová so svojím svokrom na stavbe malého domu pre svoju sestru na rodinnej farme so 440 ovcami.
Paviasenová vraví, že má obavy z možného znečistenia, ktoré by ťažba mohla priniesť. „Ťažba je dobrá pre vládu, lebo chce peniaze. No je to dobré pre grónskych farmárov?“
Pred niekoľkými rokmi bolo v južnom Grónsku tridsaťjeden ovčích fariem, dodala. Dnes ich je už len dvadsaťpäť. Farmárov trápia stúpajúce ceny dovezeného krmiva a hnojív, nízke ceny jahňacieho mäsa a extrémne výkyvy počasia – viac dažďa, skorý sneh – ktoré prináša klimatická zmena.
Sori Paviasen (zdroj: Juliette Pavy — The Washington Post)Grónska ministerka pre ťažbu Naaja Nathanielsenová v rozhovore uviedla, že Grónsko je „proťažobná krajina“ a že sú „proťažobnými ľuďmi“, pričom jej vláda chápe, že Západ potrebuje bezpečný dodávateľský reťazec pre vzácne kovy – a Grónsko potrebuje rozvíjať svoju ekonomiku.
Ministerka načrtla pragmatickú víziu budúcnosti Grónska.
„Myslím si, že o dvadsať rokov budeme mať šesť alebo sedem aktívnych baní súčasne – zmes menších aj väčších projektov,“ povedala Nathanielsenová. „Nepotrebujeme byť najväčšou ťažobnou krajinou na svete. Na riadenie malého štátu s malou ekonomikou potrebujeme stabilný príjem, ktorý v dlhodobom horizonte prospeje obyvateľstvu a zároveň ochráni životné prostredie.“
