PETRA, BRATISLAVA. Zadržiavajú ich bez obvinenia, ale slobodu majú na dosah ruky. Stačí, keď dobrovoľne odídu zo svojich domovov.
Jordánska vláda sa uchýlila k násilnému tlaku na bedulskú komunitu beduínov, ktorá žije v okolí skalného mesta Petra zapísaného do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
„Jordánska vláda by mala zastaviť presídľovanie Bedulov a rešpektovať práva beduínskej komunity v Petre, pretože ich vysídľovanie z historických domovov ohrozuje ich kultúru,“ vraví Adam Coogle z organizácie Human Rights Watch (HRW).
Jordánske úrady sa uchýlili aj k úmyselnému prerušeniu prísunu vody, čo počas horúcich letných mesiacov predstavuje pre Bedulov potenciálne nebezpečenstvo.
Obyvatelia musia buď dochádzať na tri kilometre vzdialené miesto, kde následne žiadajú ľudí o naplnenie svojich kanistrov, alebo nosia v džbánoch vodu z neďalekého potoka, v ktorom sa hromadí odpad z okolitých reštaurácií.
Podľa 82-ročnej obyvateľky, ktorá žije v jaskyni, už nemôžu polievať svoje ovocné stromy, čo poškodzuje ich úrodu a núti ich míňať peniaze na potraviny, ktoré si predtým vypestovali. Voda pritom chýba aj dobytku.
„Jordánsko nemôže tvrdiť, že chráni živé dedičstvo, keď zároveň odsúva na vedľajšiu koľaj komunitu, ktorá ho stelesňuje,“ dodáva Coogle. „Mali by spolupracovať s UNESCO na dodržiavaní práv Bedulov a zabezpečiť ich plnú účasť na formovaní budúcnosti miesta, ktoré po celé generácie nazývajú domovom.“
Teraz hrozí, že spôsob života Bedulov, ktorý UNESCO uznalo v roku 2008 ako súčasť živého dedičstva Petry, jednoducho zanikne.
V článku sa dočítate:
- prečo chce jordánska vláda vysťahovať Bedulov,
- odkedy beduíni žijú v okolí Petry,
- kam sa má bedulská komunita beduínov presťahovať.
Odveta za medializáciu
Jordánske úrady ospravedlňujú svoj postup tvrdením, že odstránenie Bedulov z významnej archeologickej lokality zachová Petru pre budúce generácie. Dodávajú, že je to nevyhnutné pre integritu lokality a bezpečnosť návštevníkov, keďže beduíni „narúšajú“ obľúbenú turistickú lokalitu.
Predseda vládnej Rady komisárov Regionálneho úradu pre rozvoj a cestovný ruch Petry (PDTRA) Fares al Braizat uviedol, že vysťahovanie rodín z jaskýň je jednoducho súčasťou odstránenia zdrojov hrozby. Obyvateľov pritom označil za vandalov a narušiteľov v nedatovanom oznámení na webovej stránke jordánskeho ministerstva cestovného ruchu.
HRW však uvádza, že jordánska vláda v snahe dosiahnuť svoje ciele porušuje hospodárske, sociálne a kultúrne práva Bedulov vrátane ich práva na bývanie.
Organizácia navštívila v júni 2025 bedulskú komunitu a preskúmala rozhovory s obyvateľmi aj súdne dokumenty. Krátko po rozhovoroch s miestnymi však do oblasti zavítali aj jordánske úrady s tým, že chcú ich vysťahovanie urýchliť. Podľa zdroja HRW išlo o odvetu za medializovanie situácie.
Majú ich chrániť
Jordánske úrady spustili prvú vlnu núteného presídlenia Bedulov pod zámienkou zachovania archeologického náleziska Petra ešte v roku 1985, keď bola Petra zaradená do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Druhú vlnu spustili Jordánci v roku 2024, pričom sa zamerali na približne dvadsaťpäť rodín Bedulov žijúcich v jaskyniach na vrchu Stooh al Nabi Harun.
HRW napísala jordánskej vláde a UNESCO v máji a júli listy, v ktorých vyjadrila svoje obavy. Reakcie sa však organizácia nedočkala.
Čím viac fanúšikov, tým lepšie. Taliban využíva influencerov v Afganistane aj na propagandu Čítajte Bedulovia pritom žijú v jaskyniach okolo Petry od 19. storočia, uvádza štúdia publikovaná jordánskou vládou. Bedulská komunita v Petre je zároveň iba jedným z mnohých beduínskych klanov žijúcich v južnom Jordánsku. Beduíni žijú napríklad na púšti Wadi Rum, ktorá je tiež na zozname svetového dedičstva UNESCO, a to od roku 2011.
HRW pripomína, že kultúrny priestor Bedulov je zároveň chránený Dohovorom o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva, čo znamená, že Jordánsko má zodpovednosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo poškodiť integritu kultúrneho priestoru Bedulov v Petre.
Petra. (zdroj: dovolenka.sme.sk)Bez náležitej diskusie
Podľa obyvateľov ich úrady plánujú presťahovať do bytového komplexu v odľahlej oblasti, ktorá je vzdialená najmenej sedem kilometrov od ich rodinných príslušníkov. Miesto je zároveň bez spoľahlivej verejnej dopravy.
Obyvatelia sa HRW zároveň sťažovali, že miesto nie je vhodné na hospodárenie. Historické záznamy o spôsobe života Bedulov ukazujú, že chov dobytka aj sezónne pestovanie rôznych plodov sú ústredným prvkom nielen obživy a príjmu beduínov, ale tiež ich kultúrnej identity.
HRW pritom zistila, že jordánske úrady sa s Bedulmi nesnažili dosiahnuť akúkoľvek dohodu.
Jordánska vláda totiž poskytla jednu bytovú jednotku pozostávajúcu z jednej obývačky, kuchyne, kúpeľne a dvoch spální každej hlave domácnosti. Problém však je, že to neodráža potreby ani zložitosť rodín Bedulov, ktoré pozostávajú hneď z niekoľkých generácií aj domácností.
Jordánske úrady neskôr prísun vody čiastočne obnovili, ale iba na maximálne štyri hodiny týždenne, čo je podľa miestnych výrazne menej ako v minulosti.
