VARŠAVA, BRATISLAVA. Hranica piatich štátov NATO s Ruskom a Bieloruskom sa tiahne od fínskeho Laponska na severe až po poľské Lubelské vojvodstvo na juhu. Zhruba 3500-kilometrová, husto zalesnená línia už má z bezpečnostných dôvodov po svojej dĺžke rozsiahle ploty či kamerové systémy. Najnovšie by sa k nim však mohli pridať protipechotné míny.
Fínsko, Poľsko, Lotyšsko, Estónsko a Litva pred pár mesiacmi totiž oznámili svoj zámer odstúpiť od medzinárodnej dohody o zákaze používania mín. Pätica krajín sa zhoduje, že tak posilní svoju bezpečnosť a vyšle jasný signál proti Rusku.
„Keď sa celý región, všetci ministri obrany jednotne vyjadria v rovnaký čas, strategicky je to omnoho jasnejší odkaz, že odstrašovanie a ochranu našich hraníc berieme vážne,” povedala v marci po zverejnení rozhodnutia litovská ministerka obrany Dovilė Šakalienė, ktorú cituje portál Euronews.
Spomínané európske krajiny svoju bezpečnosť posilňujú najmä po ruskej invázii na Ukrajinu z februára 2022. Kremeľ sa netají tým, že by sa chcel rozpínať ďalej - a práve východné krídlo NATO je podľa odborníkov najzraniteľnejším miestom na útok ruskej armády.
Zamínovanie územia však vyvoláva obavy ľudskoprávnych aktivistov. Míny totiž predstavujú hrozbu pre civilistov aj životné prostredie.
„Plne chápeme bezpečnostné obavy týchto krajín, aj to, že mnohí občania sa boja a že im povedali, že nášľapné míny ich môžu ochrániť. Realita je však úplne iná. Krajiny takto ohrozujú svoje vlastné obyvateľstvo počas nasledujúcich generácií,” hovorí pre SME Elliot de Faramond, odborník na odzbrojovanie z medzinárodnej neziskovej organzácie Humanity & Inclusion, ktorá sa zameriava najmä na odmínovanie a prácu s ľuďmi poškodenými vybuchnutými mínami.
V článku sa dočítate aj:
- prečo sa tak štáty rozhodli,
- ktoré miesto v NATO je najohrozenejšie,
- ako míny ohrozujú civilistov,
- ako míny znečisťujú životné prostredie.
Odstúpenie pre obavy
Tri pobaltské štáty a Poľsko svoje rozhodnutie oznámili v marci, v júni sa pridalo Fínsko. Nórsko, ktoré má s Ruskom zhruba dvesto kilometrov dlhú hranicu, však nateraz rovnaký krok neplánuje.
Krajiny chcú oficiálne odstúpiť od Ottawskej zmluvy, ktorá zakazuje použitie, výrobu, hromadenie a presun pechotných mín. V platnosť vstúpila v roku 1999 ako súčasť snahy o globálne odzbrojovanie po studenej vojne.
V súčasnosti má zmluva stále 165 signatárov. Mocnosti ako USA, Čína, India, Pakistan či Rusko ju však nikdy nepodpísali.
